Barbora ťahá sane do dvora. Jej čerešňové halúzky ukážu dievčatám ženícha
Vo veľkej úcte majú svätú Barboru baníci, keďže je ich patrónkou. Barborkine narezané čerešňové halúzky sú aj ľúbostným vyznaním či meradlom dlhovekosti.
Na sviatok svätej Barbory (4. decembra) sa praktizovali zvyky spojené s ľúbostnou mágiou. Typické pre tento sviatok bolo tzv. púčikovanie konárikov.
Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ak do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievčina do roka vydá. Na východnom Slovensku si každý z rodiny dal na okno vo vázičke svoj vlastný konárik z čerešne a ten, komu najskôr vykvitol, mal najdlhšie žiť.
Vytrvalá kresťanka
Podľa kresťanskej tradície sa svätá Barbora narodila v 3. storočí v bohatej pohanskej rodine. Keďže sa rozhodla aj proti otcovej vôli prijať kresťanstvo, uväznil otec ju vo veži, aby jej zabránil stýkať sa s kresťanmi. Barbora mu však z veže ušla a rozhodla sa vytrvať v kresťanstve, a preto ju odsúdili na smrť.
„Ako Rimanku ju mohli popraviť iba mečom, pričom hlavu jej vlastnoručne odťal otec. Podľa legendy ho však hneď potom zasiahol blesk a on na mieste zomrel. V ľudovej ikonografii sa Barbora zobrazuje s vežou, niekedy s otvoreným okienkom, a s mečom alebo aj kalichom. Ctia si ju ako svoju patrónku baníci, keďže sa pri úteku z veže ukryla v jaskyni, ktorá sa pred ňou zázračne objavila,“ hovorí o tradícii etnologička a historička Katarína Nádaská.
Barbora chráni pred náhlou smrťou, pred požiarom, pred úderom blesku a pred búrkou. V slovenských banských oblastiach nájdeme veľa jej sôch, kaplniek či chrámov.
Katarínou začínajú Stridžie dni a končia tancovačky, blíži sa adventné obdobie
Barborkine halúzky
V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch „barborky“. Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave.
V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu.
Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej k susedom.
„V okolí Nitry a Trenčína mládenci, muži i dievčatá, preoblečení do bielych šiat, chodievali v skupinách po štyroch až šiestich s barborkami. Nazerali do kúdeľnej izby, kde sa odohrávali priadky, a mládencov, ktorých zastihli na priadkach, žartovne bili varechami po rukách. Návštevu ukončili spoločným tancom,“ opisuje zvyky Nádaská.
Dodnes sa zachoval zvyk rezať čerešňové halúzky. Vložili sa do vázy s vodou a čakalo sa, kedy rozkvitnú. Malo by sa tak stať na Štedrý deň. Vetvička v bielom kvete znamenala pre dievča skorý vydaj.
Alebo si vetvičky dávali dievčatá za pás na polnočnej omši. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral, dal si ju za klobúk a takto jej vyznal lásku. Pranostiky na sviatok sv. Barbory: Svätá Barbora ťahá sane do dvora. Svätá Barbora vyháňa drevo z dvora.
Ilustračné foto, TASR
