Akú prácu dať Rómom v osade
Každodenne sa stretávame s názormi, že Rómovia vlastne ani nemôžú pracovať, a že sa iba veľmi ťažko nájde niekto, kto by ich zamestnal. Čiastočne je to pravda!
Rómovia majú v očiach spoločnosti skutočne dlhodobo zlé meno a (často oprávnene!) sa pochybuje o ich pracovnej morálke a disciplíne. Za tento stav si v podstatnej miere môžu sami Rómovia, no veľkú úlohu tu zohrávajú aj médiá, ktoré denne informujú o ich krádežiach a iných prehreškoch. Ako môžeme túto situáciu zmeniť? Pozrime sa na to trochu bližšie.
Róm z osady uvažuje inak ako majoritná spoločnosť. V podstate je ochotný robiť iba to, čo je výhodné pre neho a jeho rodinu. Tak napríklad momentálne je pre neho finančne výhodnejšie nepracovnať, tak jednoducho nepracuje! A takýto stav je od revolúcie! Ak sa však sociálny systém nastaví správne a Rómom sa oplatí pracovať, verím tomu, že si postupne začnú hľadať prácu a zvýši sa aj ich záujem o vzdelanie, ktoré ich pri hľadaní práce zvýhodňuje pred inými. Samozrejme, neplatí to o každom! Časť komunity totiž bez donútenia pracovať nebude, v tom lepšom prípade (možno) až ich deti.
Myslím si, že by sme práve tých „prispôsobených“ Rómov, ktorí žijú slušne, pracujú a nemajú žiadne konflikty s majoritným obyvateľstvom mali v osadách dávať za príklad ostatným Rómom. Naším cieľom je totiž zmena myslenia ľudí. Chceme, aby sa začali v oveľa väčšej miere spoliehať sami na seba. Na Slovensku je mnoho „vzorov“ – Rómov, ktorí poctivo pracujú alebo študujú. Škoda však, že aj oni častokrát doplácajú na zlé meno Rómov, ktoré si nevyrobili oni sami, ale vďačia zaň svojím súkmeňovcom v osadách. Pomohol by im pozitívnejší obraz o Rómoch v spoločnosti.
Poslanec Štefan Kuzma mi raz rozprával o pomoci médií. Vravel o nakrúcaní televíznych seriálov, v ktorých by Róm vystupoval napr. ako lekár alebo kvalifikovaný odborník v inej profesii. Skrátka, aby si ľudia aj takouto formou zvykali na vzdelaného Róma a nespájali si slovo „Róm“ a celé etnikum ako také iba s osadou! Je to naozaj jedna z možných ciest. Ďalším príkladom by mohol byť jeden z moderátorov (redaktorov) verejnoprávnej televízie rómskej národnosti. Nebolo by však správne, ak by šlo „automaticky“ o moderátora relácie určenej Rómom (Rómsky magazín a pod.), práve naopak! Ideálnou oblasťou by v tomto prípade bolo spravodajstvo alebo relácie pre deti a mládež. Naozaj je potrebné slušných Rómov podporiť a prezentovať ako vzor pre ostatných. V tomto hrajú médiá (najmä verejnoprávne) nezastupiteľnú úlohu!
Ostatných – „neprispôsobivých“ – musíme k spolupráci donútiť. Ale ako? Akú prácu im môžeme dať, keď aj tí, ktorí chcú pracovať, nemajú kde? Odpoveď je skutočne veľmi ťažká, ale existuje. Mám spôsob, ako túto situáciu riešiť, i keď je pravda, že som doteraz nemal možnosť kde a ako si ho stopercentne overiť v praxi. Ale verím mu! Dlhodobo nezamestnaní ľudia (z ktorých je veľké percento práve Rómov) v súčasnosti dostávajú svoje sociálne dávky bez nutnosti pre ne niečo urobiť. Spoločnosť si teda nenárokuje, aby títo ľudia vykonali pre ňu niečo prospešné. To sa musí zmeniť!
Som presvedčený o podmieňovaní vyplácania sociálnych dávok prácou. Pričom by stačilo niekoľko hodín akejkoľvek práce denne v prospech spoločnosti, ktorá sa dlhodobo nezamestnaným na tieto dávky skladá. Ak takýto človek nemá vážne zdravotné problémy, nemôže mať žiaden problém vykonať (vykonávať) takúto službu spoločnosti. Nehovoriac o výchove dlhodobo nezamestnaných k zodpovednosti a samozrejme nestrateniu pracovných návykov.
Dostávam sa teda k tomu podstatnému, a to k otázke, kde nájsť prácu? Máme veľa možností. stačí len pozorne poobzerať okolo seba. Uvidíme veľa neporiadku, nepokosenú trávu, popadané drevo, rozbité cesty, neupravené vodné toky a mnoho iných nedostatkov okolo nás.
Začnem drevom v lese: Hlavne v okolí národných parkov mi je až do plaču, keď sa pozriem na vyrúbané stromy vo výške skoro jeden meter. Takýto nelegálny výrub je potrebné zastaviť a prísne trestať, v prípade neplnoletých vinníkov preniesť trestnú zodpovednosť na zákonných zástupcov! Je mi ale jasné, že v rómskej osade nie je plyn a kúriť treba. Ťažko však môžeme od Rómov očakávať, že si kúpia palivové drevo, keď naň, podľa vlastných slov, nemajú peniaze. Dajme im teda možnosť získať si to drevo legálne. Ak by mali dlhodobo nezamestnaní povinnosť odpracovať si niekoľko hodín týždenne, toto je jedna z možností. Čistenie lesa pod dozorom lesného inžiniera. Mohli by si teda v rámci verejnoprospešných prác nazbierať odpadové drevo a za malý poplatok by im ho lesníci odviezli až do osady.
Splnili by sa tým hneď štyri dôležité úlohy:
- svojpomocné vyčistenie lesa, ktoré by potom nemusela vykonať iná (súkromná) firma za oveľa viac peňazí,
- zabezpečenie dreva (a tým tepla) na zimu pre Rómov z osady, a tí by potom nemuseli drevo kradnúť,
- ochrana prírody pred nekontrolovaným výrubom,
- zlepšovanie pracovných návykov tejto časti spoločnosti.
Viac na: http://tongel.sk/index.php?…
Ako vidíme okolo seba, k „dokonalej“ krajine (myslím dokonale krásnej) ako Rakúsko či Švajčiarsko máme ešte ďaleko. Je pravda, že nám chýbajú ich bohaté skúsenosti v krajinotvorbe. No môžeme byť na tom dokonca ešte lepšie ako spomínané krajiny! Máme predsa obrovskú armádu dlhodobo nezamestnaných! Ako som už spomínal, pri podmienení príjmu sociálnej dávky od štátu prácou pre spoločnosť tak vznikajú obrovské možnosti úpravy krajiny.
Vzdelanejší dlhodobo nezamestnaní by vykonávali prácu kontrolórov a boli by platení v závislosti od výkonu svojej skupiny pracocvníkov a plnenia stanovených úloh. Ak splnia určenú úlohu pri čistení a úprave svojho okolia, budú mať nárok na pomernú čiastku z dávky. Teda za tie isté, podľa môjho názoru v súčasnosti zbytočne vyhodené peniaze na sociálne dávky, ktoré dostane občan za obrazne povedané „ležanie doma“, a ktoré v žiadnom prípade k práci nemotivujú, ale naopak demotivujú, bude vykonaná prospešná práca pri zveľaďovaní krajiny, v ktorej žijeme.
A takejto práce je skutočne viac ako dosť! Okolie ciest je, hlavne po zime, často až na zaplakanie. Veľa posypového materiálu – štrku, rôzne kamene, ktoré nám neraz rozbijú okno na aute. Haldy odpadkov lemujúce takmer každú cestu, ulicu a chodník, vysoká tráva na verejných plochách a okolo ciest! Nezabudnime (aktuálne) na sneh v uliciach, ktorý nemá kto odpratať a čaká sa až do jari, kým sa sám neroztopí. Dovtedy nám zaberá miesta na parkovanie, zneprechodňuje chodníky (hlavne telesne postihnutí a mamičky s detskými kočíkmi vedia, o čom hovorím) a svojou šedočiernou farbou zbytočné „špatí“ naše mestá a obce. Toto všetko môžu dlhodobo nezamestnaní občania pod dozorom vykonávať za tie isté peniaze, ktoré dnes dostávajú ako sociálne dávky za „ničnerobenie“! Veľká časť z nich si, podľa môjho názoru, pritom časom nájde aj trvalé zamestnanie.
Tiež vidím priestor na aktivizáciu aj pri pomocných prácach na protipovodňových úpravách terénu, kde už naviac aj máme podobné skúsenosti s verejnoprospešnými prácami. Rovnako naši podnikatelia. Viacerým z nich by veľmi pomohlo, keby im občas prišli z úradu práce na pomoc dlhodobo nezamestnaní. Aj oni potrebujú vo svojich firmách a podnikoch z času na čas vykopať jamu, natrieť plot, či iné pomocné práce. (Nielen) vtedy by sa im zišla pomoc od štátu, ktorú si dokonca aj radi zaplatia. Veď čo majú z toho, že veľa rokov poctivo prispievajú do štátneho rozpočtu, keď k nim v ich ťažších chvíľach štát správa často macošsky. Takto im môže štát pomôcť prekonať ich (drobné) ťažkosti a myslím si, že sa v mnohých prípadoch podnikateľovi zapáči prístup pracovníka a zamestná ho natrvalo. Skrátka človek ukáže, čo vie, a keď nesklame, môže si zmeniť život.
Práce je naozaj dosť a nájdeme na ňu aj dostatok ľudí. Jediné, čo nám chýba, je odvaha urobiť niečo s aktuálnym stavom a zdravý rozum.
Zdroj: Ľubomír Tongel