Ako sa zmenilo verejné osvetlenie Bratislavy?
V minulosti svietili v Bratislave iba dve tretiny lámp. Dnes sa funkčnosť blíži k 100 percentám. Napriek rastúcemu počtu svetelných bodov klesla spotreba elektrickej energie hlavného mesta na osvetlenie o 40 percent.
Máloktorí Bratislavčania si dnes pamätajú na dobu spred 20 rokov, kedy bolo bežné, že niektoré ulice hlavného mesta nesvietili vôbec a na iných dlhodobo nefungovala značná časť lámp. Magistrát v tom čase prevádzkoval 42 tisíc svetelných bodov, ktoré spotrebúvali 10 megawattov energie, hoci index funkčnosti dosahoval iba 68 percent.
Takmer 100-percentná funkčnosť
Po prevzatí správy verejného osvetlenia spoločnosťou Siemens sa index funkčnosti pohybuje dlhodobo nad hranicou 98 percent. „Znamená to, že kým kedysi nesvietila každá tretia lampa, dnes fungujú s výnimkou aktuálnych porúch prakticky všetky,“ objasňuje Richard Procik, riaditeľ divízie Public Lighting v spoločnosti Siemens.
Počet svetelných bodov mesta pritom za ostatné dve dekády narástol zo 42 tisíc na takmer 50 tisíc. Bratislavčania si tiež mohli všimnúť, že v súčasnosti takmer nevidno svietiace lampy počas dňa, kedy to vzhľadom k vonkajším svetelným podmienkam nie je potrebné. V minulosti boli takéto stavy bežné.
„Ak dnes svietia lampy cez deň, je to preto, že niektoré úkony na verejnom osvetlení je nevyhnutné robiť počas dňa. Energiu za denné svietenie však v súčasnosti neplatí mesto, sú to naše náklady,“ vysvetľuje R. Procik.
Spotreba energie sa znížila
Spotreba energie za osvetlenie hlavného mesta sa napriek nárastu počtu svetelných bodov aj indexu funkčnosti znížila od prevzatia prevádzky verejného osvetlenia spoločnosťou Siemens o 40 percent – zo zhruba 10 megawattov na súčasných 6 megawattov.
Nižšia spotreba pri vyššom svetelnom komforte a širšom pokrytí nie je len výsledkom modernizácie 30 tisíc lámp a rekonštrukcie zhruba 14 tisíc stožiarov, čo znamenalo obmenu všetkých zariadení bratislavského osvetlenia. Je tiež výsledkom algoritmu, ktorý spoločnosť Siemens dolaďovala a optimalizovala niekoľko rokov na základe požiadaviek mesta.
Algoritmus zohľadňuje ročnú dobu, historické dáta, porovnáva ich s aktuálnymi meraniami intenzity osvetlenia v priestore a tiež komunikuje s dopravnou centrálou. „Na základe týchto vstupov riadi spínanie a intenzitu osvetlenia tak, aby boli optimalizované náklady mesta a zároveň zabezpečený kvalitný svetelný komfort pre občanov,“ vysvetľuje R. Procik.
Životnosť stožiarov
V budúcnosti bude musieť magistrát hlavného mesta riešiť životnosť stožiarov, ktoré sa dostávajú nad hranicu 30 rokov a tiež ortuťových svetelných zdrojov, ktoré sa ešte v meste v obmedzenom množstve nachádzajú.
Bratislavu tiež čaká postupné nasadzovania LED svietidiel. Viaceré slovenské mestá síce už LED osvetlenie v ostatných rokoch zaviedli, ale modernizáciu financovali z európskych fondov, ku ktorým Bratislava nemala prístup.
Čítajte aj: Osvetlenie v hlavnom meste prejde rozsiahlou kontrolou
Ilustračný obrázok