Ako sa správať, keď ste svedkom dopravnej nehody?
V tomto roku sa na cestách stalo približne 10 500 dopravných nehôd. Vyplýva to z policajných štatistík. Viete, čo robiť, keď sa stanete svedkom dopravnej nehody?
Denne počúvame v ranných správach o viac či menej vážnych dopravných nehodách, ktoré zapríčinila nepozornosť vodičov alebo nepriaznivé podmienkami na cestách.
Treba konať
Napriek tomu, že nie každý z nás vie sebavedome podať prvú pomoc, je dôležité mať na pamäti, že konať treba. Záchranári sa zhodujú v tom, že je vždy lepšie urobiť aspoň niečo, ako vôbec nič.
Boris Chmel z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky upozorňuje, že ľudia v autách, či už vodiči ale aj spolusediaci, by nemali zabúdať na používanie bezpečnostných pásov či detských autosedačiek, ktoré môžu zachrániť život a, samozrejme, sa plne venovať vedeniu vozidla.
„Veľmi dôležité je, aby šoféri poznali vlastnú autolekárničku, preto odporúčame, aby sa s ňou preventívne dopredu oboznámili, čo obsahuje a či obsahuje všetko potrebné. Pri nehodách môže pravdaže pomôcť aj včasná laická prvá pomoc,“ vysvetľuje Chmel.
Čo robiť, ak sa stanete svedkom vážnej nehody?
Ak sa stanete svedkom vážnej dopravnej nehody, okamžite treba zavolať na tiesňovú linku 155 alebo 112 a zaparkovať svoje auto v bezpečnej vzdialenosti najmenej 20 metrov od miesta nehody. Pri všetkých ďalších krokoch treba dbať predovšetkým na vlastnú bezpečnosť, používať reflexnú vestu a označiť auto výstražnými svetlami.
„Spočiatku je vhodné sa zorientovať v situácii, teda uvedomiť si, čo sa stalo, kde sa to stalo, či hrozí ďalšie riziko a prípadne koľko iných osôb môže byť zasiahnutých touto udalosťou,“ radí Chmel.
Zoberte si so sebou mobil, autolekárničku a následne by mali prísť na rad život zachraňujúce úkony – kontrola vedomia a dýchania, zastavenie silného krvácania, zakrytie otvoreného poranenia hrudníka a zaistenie priechodnosti dýchacích ciest a vytiahnutie osôb.
„S ľuďmi, ktorí sú v bezvedomí, nepohybujte, pokiaľ nehrozí požiar, zosun auta alebo nie je potrebná resuscitácia. Určite však nie je vhodné iné osoby násilím vyslobodzovať, aby nedošlo k ešte závažnejšiemu poškodeniu zdravia či inej ujme,“ upozorňuje Chmel.
V zásade platí, že pokiaľ prvú pomoc z akýchkoľvek dôvodov nie je možné poskytovať, potom sa aktivita laického záchrancu orientuje skôr na organizovanie ďalšej pomoci ako je jej privolanie, sprostredkovanie, označovanie miesta udalosti, organizácia dopravy a podobne.
Ilustračný obrázok
