Aj ľudia z paneláku môžu mať svoju záhradku
V Bratislave pribúda čoraz viac záujemcov o komunitné záhrady, v ktorých si ľudia môžu pestovať zeleninu či ovocie a zároveň sa bližšie spoznať so svojimi susedmi.
Chuť starať sa o záhradu a dopestovať si vlastnú zeleninu alebo ovocie, je hlavným motívom vzniku komunitných záhrad. Tie začali vznikať na nevyužívaných miestach, ktoré boli dlhodobo opustené, alebo na pozemkoch prenajatých od mestských častí, súkromných osôb či rôznych združení.
Hoci prvá komunitná záhrada v Bratislave vznikla len pred štyrmi rokmi, dnes už máme v meste niekoľko takýchto priestorov určených na pestovanie pre ľudí, ktorí nemajú možnosť mať vlastnú záhradu. Záujemcovia stále pribúdajú a záhrady už svojimi kapacitami nestíhajú. Každý rok sa však nejakí pestovatelia vzdajú svojho priestoru a uvoľnené miesto okamžite nájde svoje využitie.
Vznik prvých záhrad
Prvá záhrada tohto typu vyrástla v Rači s názvom Krasňanský zelovoc. O vznik sa postarali rodiny z miestneho sídliska. Tento rok je ich štvrtou pestovateľskou sezónou. Pestujú tu zeleninu, bylinky či kvety. Význam založenia záhrady nevidia len v pestovaní vlastnej zeleniny. „Okrem toho sa zlepšujú susedské vzťahy, silnejšie sa vníma zmysel a potreba spoločenstva a upevňuje sa vzťah k životnému prostrediu,“ píše sa na stránke Krasňanského zelovocu.
Postupne pribúdali ďalšie záhrady aj v ostatných častiach mesta. S novými záhradami prišlo občianske združenie (OZ) Vnútroblok, ktoré vytvorilo tri záhradky. Okrem záhrady na Sasinkovej ulici, ktorá však už nefunguje, vznikli ďalšie na Pionierskej ulici, kde môžu záujemcovia pestovať aj vinič, a na Karpatskej ulici.
„Záhrady sú pre každého, kto má chuť záhradkárčiť, spoznávať susedov či formovať priestor okolo seba,“ povedala Sandra Štasselová z OZ Vnútroblok.
Plánujú chovať sliepky
Jedným z nových projektov je Vrakunská komunitná záhrada. Projekt vznikol predovšetkým ako prostriedok na utužovanie vzťahov v miestnej komunite. „Dôvodom bolo rozvíjanie komunity, čiže spoločenského života a spolunažívania,“ povedala nám Michaela Žilková, ktorá záhradu založila.
Momentálne si vo Vrakuni pestuje každý to svoje, ale v budúcnosti plánujú vytvoriť spoločné záhony a aj priestory pre chovateľov. „Už máme kozy, ale ešte nedojíme a plánujeme sliepky na vajíčka,“ priblížila Žilková, ktorá sa nebojí ani vandalov. Ako nás informovala, objekt strážia ľudia spolu so psami.
Čerstvý projekt má v pláne aj ďalšie novinky. „Od septembra plánujeme workshopy a rôzne krúžky pre verejnosť a školy. Každú stredu začíname mať pravidelné stretnutia. Plánujeme bezbarierové chodníky, záhony a toalety,“ prezradila nám Žilková.
V meste sa nachádzajú aj ďalšie záhrady, či už v Devínskej Novej Vsi, Novom Meste či Pod pyramídou. Využiť zanedbaný a opustený priestor a zmeniť ho na krásnu záhradku, kde si ľudia môžu dopestovať niečo vlastné a zároveň sa socializovať v komunite, je možnosťou pre všetky mestské časti.
Čítajte aj: OBRAZOM: V Bratislave sa zišli fanúšikovia tuningových áut
