Zuzana Kronerová: "Dnešná konzumná doba nás bohužiaľ núti len k nezáväznej zábave. A preto je dobré, že sú festivaly ako Nová dráma"

Vy ste ako čestná riaditeľka festivalu účinkovali ako herečka na minuloročnej Novej dráme po dlhšej dobe. Po akom čase ste si pred rokom opäť na javisku festivalu zahrali?

S našou inscenáciou divadla Astorka – Pred odchodom na odpočinok Thomasa Bernharda sme jeden ročník, myslím že to bol rok 2006, aj vyhrali. Minulý rok to bola hra Kométa od Justine del Corte, tá sa páčila a získala aj Cenu bratislavského diváka. Tento ročník si však hodlám užiť len z hľadiska a budem sa tešiť z úspechov svojich kolegov. Spolu s divákmi sme videli už napríklad hru martinského divadla Europeana autora Patrika Ouředníka, čo je počin veľmi potrebný a inšpiratívny. Martinské divadlo je už tradične zárukou kvality. Veľmi sa teším, že som tam kedysi tiež hosťovala.

Čo zahŕňa funkcia čestnej riaditeľky?

Musím veľmi úprimne povedať, že prácu nemám takmer žiadnu, prakticky len otvoriť a zatvoriť festival a odovzdať ceny. Mojou prácou je ako známa tvár festival hlavne zviditeľniť. Mám takú filozofiu, aj v súvislosti s inými napríklad charitatívnymi projektmi, že ak je na niečo dobrá popularita nás hercov, umelcov, tak je to presne na to, aby sme pomohli zviditeľniť dôležité veci a pomohli tam, kde treba.

Dopočula som sa, že tento rok je oproti ostatným v niečom výnimočný…

Tento rok má taký bonus, že patrónkou festivalu, po prvýkrát v histórii festivalu vôbec, sa stala významná nemecká spisovateľka a dramatička Dea Loher, ktorá prijala pozvanie. Kedysi som dokonca hrala v divadle Astorka hlavnú rolu v jej hre Klárine vzťahy. Osobne sa veľmi teším, že tento festival žije, aj keď je taký skromný. Na to, že je taký skromný a finančne obmedzený, keďže pracujeme len s minimom finančných prostriedkov od mesta a od štátnych inštitúcií je obdivuhodné, ako obsažne a bohato ho organizátori dokázali pripraviť.

Festival však okrem predstavení zahŕňa aj množstvo sprievodných podujatí. Ktoré z nich by ste vyzdvihli?

Musím povedať, že som mala krásny zážitok na podujatí Dramaticky mladí. Ide o súťaž v dramatickom písaní našich najmladších – budúcich dramatikov do 18 rokov. Bola som na tejto akcii celý čas, čítali sa súťažné texty, ktoré boli nesmierne živé, hravé, zaujímavé, ale aj frustrujúce. Dokonca mi riaditeľka festivalu pani Vladislava Fekete povedala, že sa opakovanie Dramaticky mladých dokonca zúročilo a to konkrétne, že jeden z bývalých súťažiacich sa už dostal na VŠMU na odbor dramaturgia – tak čo viac si môžeme priať? Pre nás v „divadelnej sieti“ je to úžasné, lebo sa síce uvádzajú hry našich slovenských dramatikov, ale nie je ich toľko. Mohli by sme uvádzať viac hier súčasných autorov a toto je prísľub, že nám vyrastú, že vyrastie nová generácia.

Ako každý rok, aj tento poctia festival hostia zo zahraničia, tento krát z Nemecka. Predsa len Nemecko má silnejšie zázemie v divadelnom priestore, má viac divadiel pre dramatické písanie, taktiež silnú tradíciu v oblasti workshopov a seminárov. Vyznie to možno trochu hlúpo ale myslíte si, že ich môžeme aj my Slováci niečomu priučiť a možno inšpirovať, aj keď sú často podmienky pre kultúru u nás také, aké sú?

Myslím si, že svet je otvorený a my našťastie už nie sme za železnou oponou. Máme veľký potenciál kultúry, máme veľmi talentovaných ľudí, folklór a históriu, veľmi temperamentnú mentalitu… to všetko môže okysličovať tak, ako sa my v umeleckej sfére okysličujeme navzájom, takže určite sme prínosom. Čo ma však veľmi bolí je, že napríklad aj v našom hlavnom meste je veľmi málo divadiel. Napríklad si porovnajte len našich susedov, kde v Prahe je okolo sto divadiel. Čo sa týka Nemecka tak je to samozrejme obrovská kultúra, má i klasických velikánov, dramatické spisby spisovateľov. Ich divadlo sa u nás traduje, že je také studené, ale to už dávno nie je pravda.

Spomínam si, že keď som sa stretávala s mojím priateľom režisérom a hercom Jožkom Bednárikom, tak bol známy tým, že sa každoročne a niekoľkokrát za rok vybral do sveta. Už za socializmu sa snažil o to, aby videl nové umelecké trendy, výboje a počiny a v posledných rokoch mi vravel, že musím ísť do Berlína a do iných nemeckých miest, že je to veľký zážitok, ako to tam „kvasí“ v divadelnom svete, v tom dobrom slova zmysle. Preto som veľmi rada, že je tu i nemecký režisér Jürgen Berger. Uvidíme, čo povie Dea Loher na záver- som veľmi zvedavá na jej postrehy a zážitky.

Máte nejaký hlas pri výbere a hodnotení súťažných hier?

Hodnotiť nemôžem, mám len poradný hlas – niečo môžem poradiť, prekonzultovať s dramaturgickou radou, ale to je všetko.

Patríte medzi tú generáciu ľudí, ktorá zažila množstvo kultúrnych a politických zvratov, medzi nimi napríklad pád železnej opony, nežnú revolúciu… Nová dráma je festivalom, kde sa prezentujú aj tie súčasné témy a problémy. Ak by ste to vedeli porovnať- dotýkajú sa Vás viac minulé alebo skôr súčasné divadelné témy?

Čo sa týka môjho divadelného vkusu alebo vkusu herečky, tak v divadle som tak povediac „všežravec“. Samozrejme som veľmi rada, keď výborný a kvalitný režisér spracuje tému od Čechova, Shakespeara a samozrejme ak je to spracovanie dobré, tak sa tá téma musí dotknúť súčasného človeka, lebo človek je od svojho zrodu ten istý, so všetkými vášňami, bolesťami, konfliktami…

V minulosti sme my umelci pred Nežnou revolúciou trpeli, lebo nám komunistická moc zakazovala robiť to, čo bolo západné –západné hry, absurdné hry. Občas sa podarilo zinscenovať niečo kvalitné, kde si ľudia nachádzali sami nejaké inotaje medzi riadkami, kde sme sami skryto reflektovali našu súčasnosť. Dnešná konzumná doba nás núti bohužiaľ len k nezáväznej zábave. A preto je dobré, že sú takéto festivaly.

Na festivale sa pohybujete už roky. Máte pocit, že u divákov vzrástol záujem o takýto druh umenia u nás?

Mám pocit že áno a aj bez nejakej masívnej reklamy, ktorá tiež stojí peniaze, si ľudia k festivalu cestu našli a teší ma, že sú plné hľadiská.

Na ktoré z hier by ste priaznivcom divadla odporučili zájsť?

Ak diváci ešte nevideli predstavenie Majster a Margaréta v réžií Ondreja Spišáka z Teatro Tatro, tak určite odporúčam. Taktiež výborná inscenácia je Desatoro o desiatich božích prikázaniach a inscenácia Opití režiséra Eduarda Kudláča, ktorý je tak trošku mojím žiakom a vtlačil veľmi významnú pečať žilinskému Mestskému divadlu. Teším sa aj na zaujímavé dielo Ivety Škripkovej – Ilona, žena Hviezdoslavova a mnohé ďalšie. Je tu naozaj bohatá ponuka, preto srdečne pozývam divákov.