Zomrela významná historička umenia Ľudmila Peterajová

Ľudmila Peterajová bola významnou slovenskou historičkou umenia, venovala sa slovenskému výtvarnému umeniu 20. storočia. Vyštudovala taliansky jazyk a literatúru, filozofiu, estetiku, dejiny umenia a anglický jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1946 – 1952), kde získala doktorát z talianskej literatúry. Od roku 1929 žila v Bratislave.

Pracovala v Slovenskej národnej galérii (1953 – 1975), najprv ako knihovníčka, od roku 1955 ako vedúca oddelenia súčasného umenia. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave prednášala dejiny umenia a estetiku (1965 – 1990), bola menovaná docentkou (1975) a profesorkou pre dejiny výtvarných umení (1983). V roku 1989 v akcii študentov jej bola vyslovená dôvera a spolupracovala na personálnej a odbornej prestavbe VŠVU, 1990 odišla na vlastnú žiadosť do dôchodku.

Bola kurátorkou niekoľkých stoviek výstav v SNG, v slovenských galériách, v Prahe a v českých galériách, ako aj v zahraničí (napr. Bienále v Benátkach, do roku 1970; Bienále v Sao Paulo, 1967; Kodaň, 1968; Namur, 1969; Helsinki, 1975; Dundee v Škótsku, 1987; San Francisco, 1988; Luxembursko, 1990; Rím, 1998).

Bola členkou Zväzu slovenských výtvarných umelcov do jeho zániku, od roku 1965 bola členkou medzinárodnej organizácie výtvarných kritikov AICA so sídlom v Paríži (1989 – 1992, prezidentka čs. sekcie), trvalou členkou komisie FVU pre správu pozostalosti M. Benku, bola aj členkou početných habilitačných komisií, vedeckých rád.

Vydala 27 knižných publikácií, cca 90 výstavných katalógov, niekoľko stoviek článkov a štúdií, venovala sa aj prekladom z taliančiny. Za svoju odbornú prácu získala viacero ocenení: Cenu M. Benku (1975), Cenu vydavateľstva Tatran a Cenu ZSVU za monografiu Cyprián Majerník (1977), Cenu Mariána Várossa (1997), Cenu A. Kmeťa za muzeálnu činnosť (2009), Cenu E. E. Kischa za literatúru faktu (2012).

Informácie o Ľudmile Peterajovej poskytla Slovenská národná galéria.