Žiaci ma donútili fajčiť na hodine! Zážitky riaditeľa rešpektovaného gymnázia pobavia i prekvapia

O práci učiteľa sníval už ako gymnazista. Hoci vyštudoval Vysokú školu ekonomickú, hneď po skončení vysokej školy sa postavil za katedru. Domovskej strednej škole, Gymnáziu Ladislava Novomeského v Bratislave, šéfuje už viac ako dvadsať rokov. Učiteľstvo berie ako poslanie, do školstva sa vraj nechodí zbohatnúť ani pre kariéru. S Norbertom Kyndlom sme sa zhovárali pri príležitosti Dňa učiteľov, ktorý tento rok pripadol na Veľkonočný pondelok.

Prečo ste sa rozhodli pre profesiu učiteľa?

Túžba učiť bola do veľkej miery ovplyvnená rodičmi. Učili otec, mama, bratia, a keď som sa oženil, aj moja manželka. V takej rodine sa nedalo inak, ako milovať pedagogickú prácu. Už ako stredoškolák som si predstavoval, že budem učiť na „mojom“ gymnáziu. A mal som šťastie, sen sa mi splnil: učím na vysnívanej škole a už viac ako dvadsať rokov som jej riaditeľ.

Netrápia vás nízke platy, pre ktoré vstúpila časť učiteľov do štrajkovej pohotovosti…

Do školstva sa nechodí zbohatnúť ani pre kariéru. Moje rozhodnutie stať sa učiteľom nebolo nikdy limitované výškou zárobku. Keď som začínal, platy boli nízke, ale chcel som učiť. Hľadal som si aj nejakú inú činnosť, vďaka ktorej by som doplnil potrebné financie do rozpočtu. Je však pravda, že dnes sú nielen náklady, ale aj nároky mladých učiteľov vyššie a chápem ich nespokojnosť.

Čo je vašim hnacím motorom?

Vedomie, že mám možnosť formovať mysle mladých ľudí a oni rešpektujú moje slovo. Fakt, že každý deň stretnem svojich žiakov s ich energiou, nápadmi… Často mám dojem, že sa medzi nimi nedá starnúť.

Ako sa dokážete popasovať s generačným rozdielom? Nebola práca učiteľa v minulosti jednoduchšia ako dnes?

Nie je pravda, že žiaci sú z generácie na generáciu horší. Sú takí, aká je spoločnosť, doba. A treba si k nim zvoliť správny prístup. Dnešné deti nie sú horšie, len náročnejšie na výchovu, a preto i my, učitelia, musíme byť zdatnejší v mnohých oblastiach. V minulosti sme sa napríklad nestretávali s takými citeľnými sociálnymi rozdielmi. V súčasnosti máme žiakov zo znevýhodneného sociálneho prostredia, takých, ktorým sa rodina a spoločnosť venujú po každej stránke i študentov, ktorým chcú vplyvní rodičia všetko vybaviť. Je na pedagógoch, aby dokázali stmeliť také rôznorodé kolektívy.

Ako zmenili školu moderné technológie?

Zmenil sa iba systém vyučovania a učenia sa, nie žiaci. Na jednej strane platí, že moderné technológie sú dobrým pomocníkom pre kreatívnych učiteľov. Na druhej strane, napríklad vlastníctvo mobilných telefónov nám robí stále problém, s ktorým sa nedokázali uspokojivo vysporiadať ani školské poriadky.

Za desaťročia praxe musíte mať na „sklade“ mnoho úsmevných príhod. Ktorá patrí k favoritom?

Je ich viac, no spomeniem jednu z čias, keď som začínal učiť. Vtedy platilo, že niekedy sa prehodilo vyučovanie na víkend. Jednu nedeľu som učil šiestu hodinu v 4.E, do ktorej chodilo 38 dievčat a dvaja chlapci. Keď som otvoril dvere do učebne, zostal som zaskočený. Na katedre bol biely obrus, na ňom nedeľné prestieranie a v tanieroch nachystaná polievka, rezeň, zákusok. Žiaci nezabudli ani na kávu, pivo a cigaretu, keďže som bol vtedy nerozumný a fajčil som. Sprvoti som nevedel, čo robiť – mali sme mať matematiku. Keby niekto prišiel na hodinu, bol by z toho veľký problém. Keďže šlo o milý a nápaditý „počin“, napokon som sa naobedoval. Dokonca ma žiaci presvedčili, aby som si zapálil. A tak som fajčil a dym vyfukoval von oknom. Keď som sa po rokoch priznal nadriadenému, povedal, že odteraz, keď sa bude učiť v nedeľu, príde ku mne na hospitáciu a tiež sa naobeduje.

A čo výhovorky študentov – čo na vás platilo?

U mňa mohli žiaci použiť aj tú najabsurdnejšiu výhovorku, ak bola pravdivá. Raz za mnou prišla žiačka, aby reklamovala zlú známku z písomky. Tvrdila, že učivo ovláda, no pri písaní písomky odpisovala od susedky netušiac, že dotyčná nič nevie. Dal som jej teda vypočítať časť písomnej práce na tabuľu. Keďže príklad vedela, známku som jej opravil.

Blíži sa aj prvý apríl. Nechytali vás žiaci na nejaký žartík?

V čase mojich učiteľských začiatkov sa mi stalo, že raz boli všetky kriedy namočené vo vode a raz bola trieda presýtená vôňami rôznych parfumov. Učiteľ, ktorý nedokáže prijať žart od študentov, si nezíska sympatie. Samozrejme mám na mysli skutočný študentský žartík.

Čítajte tiež: Deň učiteľov dáva príležitosť oceniť prácu pedagógov

Autor: Milan Hanzel