Výstava v Národnej rade SR dokumentuje nacistické hrôzy v koncentračnom tábore

Na niektorých kresbách sú namiesto ľudskej tváre čísla, ktoré mal každý väzeň namiesto mena.

Apokalypsa 20. storočia je názov výstavy vo vstupných priestoroch Národnej rady (NR) SR. Autorom je poľský umelec Marian Kolodziej, ktorý bol väzeň č. 432 vo vyhladzovacom koncentračnom nacistickom tábore Auschwitz-Birkenau.

Čo dokázal nacizmus

„Výstava je svedectvom z továrne smrti, ako tábor Auschwitz nazývajú. Na pôde nášho zákonodarného zboru si týmto činom pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu a všetky obete druhej svetovej vojny. V tábore prišlo o život viac ako jeden milión ľudí. Nacistické besnenie tam neprežili aj mnohí naši občania,“ uviedol v príhovore predseda NR SR Andrej Danko, ktorý nad výstavou prevzal záštitu.

„Autor výstavy prežil väčšinu vojny práve v Auschwitzi. Jeho sugestívne obrazy nás vtiahnu do obdobia, keď ľudský život stratil svoju hodnotu, keď víťazili v ľuďoch zvieracie pudy. Je to šokujúci príbeh a nemé svedectvo o živote v bezprostrednej blízkosti zla. Sila jeho výpovede pramení z osobnej skúsenosti. Pokúsil sa ukázať, k čomu vedie odmietnutie ľudského princípu a základných hodnôt. Čo dokázal nacizmus a jeho ideológia nenávisti napáchať na celej ľudskej civilizácii,“ dodal Danko.

Svedectvá neľudskej doby

Autoportrét, Zbičovaný, Ustarostený väzeň, Táborová apokalypsa, Procesia čísiel, Druhá totalita, Apoteóza smrti, Babylonská veža – továreň na smrť, Tod macht frei, Posledný súd a ďalšie kresby ceruzou sú svedectvom neľudskej doby, slová zatvorené v kresbách. Dielo Táborová kapela zobrazuje kostlivcov, ktorí muzicírujú podobným smutným spoluväzňom. Na niektorých kresbách sú namiesto ľudskej tváre čísla, ktoré mal každý väzeň namiesto mena.

Mariana Kolodzieja (1921) doviezli z Tarnowa do Auschwitzu v prvom transporte 14. júna 1940 a žil v ňom do septembra 1944, kedy ho premiestnili do tábora v Gross Rosene. Po vojne vyštudoval Fakultu scénografie na Akadémii výtvarných umení v Krakove. Realizoval viac ako 200 scénografií pre divadlá a filmy. Takmer polstoročie sa nevenoval životu v koncentračnom tábore. Až začiatkom 90. rokov postihnutý mozgovou príhodou, v dôsledku ktorej stratil takmer úplne schopnosť pohybu, vytvoril súbor diel o zážitkoch v tábore: Dosky pamäti, Labyrinty. Kreslil tak, že mu manželka priväzovala ceruzku k ruke. V rokoch 1993 až 2009, niekoľko mesiacov pred smrťou vytvoril 250 čiernobielych kompozícií. Tvoria stálu expozíciu v Centre sv. Maximiliána Kolbeho v poľských Harmežiach pri Osvienčime.

Výstava potrvá do konca februára.

Zdroj: TASR

Odporúčame