Veľký prieskum chudoby: Koľko podľa vás stačí na slušný život?
Slováci sú presvedčení, že chudoba je závažný problém. Nadácia Milana Šimečku zverejnla pri príležitosti piatkového Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby výsledky prieskumu - Vnímanie chudoby na Slovensku. Pozrite sa, koľko prispieva štát aj koľko potrebuje 4-členná rodina na prežitie.
Bratislavská Nadácia Milana Šimečku zisťovala postoje verejnosti k chudobe. Výsledky prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 1043 respondentov, sú nelichotivé. Chudoba predstavuje veľký problém až pre 94 percent opýtaných, pričom až 62 percent z nich ho označilo ako závažný.
O prieskume, ktorý sa uskutočnil v rámci projektu „Ako na Chudobu?“, informoval programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec.
Slušný a skromný život
Ako uviedol Oravec: „Pýtali sme sa na hranicu dôstojného príjmu a 68% obyvateľov uviedlo, že na skromný, ale slušný život potrebuje 4-členná rodina mesačne minimálne 900 eur. Polovica respondentov za takúto hranicu považuje dokonca až 1200 eur.“
„Ak si uvedomíme, že rozpočet mnohých rodín nedosahuje ani nižšiu z uvedených úrovní, vlastne pripúšťame, že dôstojnosť ako ľudské právo a spoločenská hodnota nie je zabezpečovaná všetkým z nás,“ dodal Oravec.
Dávky v hmotnej núdzi
O to zaujímavejšie je, že väčšina z nás si myslí, že sme oveľa sociálnejší štát ako v skutočnosti. Iba 13 percent respondentov vedelo koľko Slovensko vynakladá na dávky v hmotnej núdzi. Sú to necelé 2%. Odpovedať nevedelo 21% a dve tretiny opýtaných si myslelo, že ide o oveľa vyššie úrovne.
„Až 18 percent ľudí si myslí, že štát vynakladá na ľudí v hmotnej núdzi viac ako desatinu celého štátneho rozpočtu, teda päťnásobne viac ako je pravda,“ doplnil Oravec.
Pomáhame chudobným ľuďom?
Zdá sa, že pomoc chudobným celkom neobchádzame.
„Čo nás prekvapilo je skutočnosť, že až 59 % respondentov uviedlo, že aspoň občas pomáha chudobným ľuďom, či už materiálnymi, alebo finančnými darmi priamo jednotlivcom, alebo prostredníctvom charitatívnych organizácií a v menšej miere aj dobrovoľníckou prácou. Viac ako 40 % ľudí bohužiaľ zostáva k takejto pomoci ľahostajnými,“ uviedol Oravec.
Medzi tými, ktorí pomáhajú materiálnymi prostriedkami priamo jednotlivcom sú prevažne ženy, ľudia žijúci v päť a viacčlenných domácnostiach, ľudia s čistými mesačnými príjmami od 1300 do 1500 eur a ľudia z menších obcí.
Finančnými prostriedkami prispievajú najmä ženy, ľudia vo veku od35 do 44 rokov, výkonní odborní pracovníci či úradníci, podnikatelia či živnostníci, ľudia žijúci vo viacčlenných domácnostiach, ľudia s najvyššími čistými príjmami domácnosti nad 1500 eur a ľudia z väčších miest.
Muži majú najväčšie zastúpenie v 10 percentách tých, ktorí sa nebránia dobrovoľnej práci na pomoc ľuďom v núdzi.
Naopak 41 percent ľudí chudobným nepomáha vôbec. Prevažne ide o mladých ľudí – mužov od 18 do 24 rokov, ľudí z nižším vzdelaním, študentov, nezamestnaných, slobodných, s príjmami do 500 eur a ľudí z väčších miest nad 50-tisíc obyvateľov.