V činžiaku dnes býva v priemere každý druhý Bratislavčan. Odkiaľ ale pochádza slovo činžiak?

Paneláky sa u nás začali stavať ako najefektívnejšie riešenie po vojne v dôsledku nedostatku bytov a nárastu počtu obyvateľov. Prvý panelový dom v Bratislave bol zmontovaný za tri mesiace.

Tünde Sándorová
Ilustračný obrázok k článku V činžiaku dnes býva v priemere každý druhý Bratislavčan. Odkiaľ ale pochádza slovo činžiak?
Zdroj: TASR

Činžiak, bytovka, vežiak a panelák. Skupina slov zdanlivo označujúca ten istý objekt. Aký je medzi nimi rozdiel?

Pôvodný význam slova činžiak bol nájomný dom. Majiteľovi bytového domu platili nájomníci bytov nájomné, takzvanú činžu, podľa čoho sa takýto dom nazval činžiak.

Bytovkou rozumieme obytný dom s viacerými bytovými jednotkami. Slovo vežiak označuje výškový mnohoposchodový dom a panelákom označujeme panelový dom. Činžiaky tu boli ešte pred výstavbou panelákov. Ich výstavba bola riešením rýchleho a lacného bývania.

Výstavba panelových domov

Prvé panelové domy vyrástli v Holandsku po prvej svetovej vojne. Bytová výstavba sa rýchlo rozšírila do Nemecka, Francúzska, Fínska a Švédska.

Na Slovensku začala hromadná bytová výstavba v roku 1948. Uskutočňovala sa zo železobetónových panelov a stavebných konštrukcií s cieľom šetriť čas a náklady na realizáciu výstavby.

Výstavba panelových domov nebola realizovaná rovnakým spôsobom. Len na Slovensku sa uskutočňovala vo viac ako dvadsiatich typoch. Stavali sa radové, doskové, ako aj vežové domy.

V Bratislave bol prvým šesťposchodový panelový dom na Kmeťovom námestí č. 5 a 6. Bol navrhnutý začiatkom 50. rokov 20. storočia. Dnes je technickou pamiatkou.

Pokus o vystavanie prvého panelového sídliska v Bratislave bol zrealizovaný na prelome 50. a 60. rokov pri Račianskom mýte.

Petržalka zastáva prvenstvo v strednej Európe

V roku 1948 začali v Bratislave rásť tie najväčšie sídliská na Slovensku: Krasňany, Rača, Ružinov, Medzi jarkami, Dolné hony a nakoniec Petržalka a ďalšie.

Čo sa týka koncentrácie panelových domov, bratislavská Petržalka obsadila prvenstvo v strednej Európe. Výstavba bratislavskej mestskej časti Petržalka začala v roku 1973 a bola rozdelená na 3 zóny – Háj, Lúky a Dvory.

V súčasnosti sú petržalské paneláky domovom viac ako 115-tisíc Petržalčanov. Hromadná bytová výstavba sa na území Bratislavy zastavila po roku 1989.

Technický stav panelových domov je v súčasnosti nevyhovujúci. Podľa medializovaných informácií sa systémové poruchy našli v panelákoch s takmer 500-tisíc ľuďmi. Postupne sa všetky paneláky renovujú. Rekonštrukcie sa týkajú hlavne výmeny starých okien za plastové, fasádneho zateplovacieho systému, výmeny výťahov a starých rozvodov.

Čítajte tiež: Legendárna Miletička: Čím sa preslávila a kto sa skrýva za srbským módnym guru Calvinom Miletičom?

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame