Toxická skládka zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove zatiaľ neohrozuje, tvrdí ministerstvo. Odstrániť ju však treba

„Katastrofické scenáre, ktoré hovorili o tom, že znečistenie zamoruje podzemné vody Žitného ostrova, prípadne Dunaja, sa nepotvrdili,“ skonštatoval na brífingu v Bratislave minister životného prostredia Peter Žiga.

Problematika je podľa jeho slov lokálna a vzťahuje sa na Vrakuňu a mierne zasahuje do susednej bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice.

Prečítajte si aj: Toxické skládky a zdroje pitnej vody v Bratislave. Ako sme na tom s čistotou vody?

Prieskum potvrdil výskyt pesticídov, benzénov, ale aj arzénu

Geologický prieskum na druhej strane potvrdil dlhodobé podozrenia, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné. Prieskum teda potvrdil postupné šírenie znečistenia a nutnosť sanácie tejto environmentálnej záťaže.

„Ani v najbližších rokoch by ale nehrozilo zamorenie podzemných vôd Žitného ostrova ani Dunaja,“ uviedol minister s tým, že šírenie znečistenia k týmto vodám by trvalo niekoľko desiatok rokov.

Pre chemickú skládku ale došlo k znečisteniu podzemnej vody vo Vrakuni, preto tu od roku 2002 platí zákaz využívania vody zo studní. Envirorezort apeluje na ľudí, aby tento striktný zákaz naďalej dodržiavali.

Sanáciu toxickej skládky vo Vrakuni s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát. Tento týždeň sa začalo formálne konanie o určení povinnej osoby, ktorá je za skládku zodpovedná.

„Nakoľko táto skládka bola legálna, s veľkou pravdepodobnosťou toto konanie po 60 dňoch skončí tak, že bude ako povinná osoba určený štát. To znamená, že bude musieť odstrániť alebo zabezpečiť túto skládku,“ vysvetlil Žiga.

Ministerstvo životného prostredia predpokladá, že na sanačné práce, s ktorými by sa mohlo začať v prvom kvartáli budúceho roka, bude treba vyčleniť okolo 20 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky chce vziať z Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Podľa envirorezortu je najpravdepodob­nejšie riešenie problému so skládkou formou kapsulizácie. „Urobili by sa vrty a zdroje znečistenia by sa zaizolovali,“ podotkol minister.

Podľa jeho slov by toto riešenie stálo do 20 miliónov eur a realizovalo by sa zhruba 18 mesiacov. „Pomohlo by to na niekoľko desiatok až 100 rokov,“ skonštatoval Žiga. Predpokladá však, že budúce generácie sa budú vedieť lepšie s týmto problémom vyrovnať a prítomné chemické látky na skládke opätovne využiť napríklad vo výrobe.

Do úvahy prichádza aj aktívna sanácia skládky. Tá by stála okolo 113 miliónov eur a dĺžka jej realizácie by dosiahla aj päť rokov. Rezort životného prostredia chce na riešení sanácie a výbere vhodnej metódy spolupracovať s hlavným mestom i mestskou časťou Vrakuňa.

„Dohodli sme sa na vytvorení odbornej skupiny, ktorá bude pracovať na tom, aby sa čo najskôr začalo so sanáciou,“ skonštatoval starosta Vrakune Martin Kuruc.

Prečítajte si aj: Zistili sme, v ktorých častiach Bratislavy majú najhoršiu vodu

120 tisíc kubických metrov odpadu

Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia.

Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať, až dosiahla úroveň tunajších kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Vrakuňa i Podunajské Biskupice vstúpili pred pár mesiacmi pre skládku do štrajkovej pohotovosti.

Proti toxickej skládke vo februári bola spustená aj petícia, podpísalo sa pod ňu viac ako 2500 ľudí. Ľudia i samosprávy sa totiž obávali znečistenia pitnej vody toxickými látkami zo skládky.

Na Slovensku je zaregistrovaných viac ako 2000 environmen­tálnych záťaží. Z nich je takmer 120 skládok priemyselných odpadov.