Svoj domov našli tam, kde by sa iní neodvážili ísť. Okrajové časti Petržalky skrývajú smutné príbehy ľudí bez domova
My o nich nevieme, oni o nás áno. Bývajú a skrývajú sa v okrajových častiach Petržalky, oddelení od ostatnej spoločnosti, sami so svojim smutným osudom. Spia pod stanom, tí štastnejší v provizórnych príbytkoch. Pomoc však väčšina z nich odmieta.
V pondelok 14. decembra sa pracovníci oddelenia sociálnych vecí petržalského miestneho úradu spolu s mestskou políciou a zástupcami médií vybrali na pravidelný monitoring ľudí bez domova. Vedia kde ich hľadať, poznajú ich mená, problémy aj osudy. Neprekvapí ich už nič, na rozdiel od tých, ktorí monitoring zažili po prvýkrát.
Len na území Petržalky sa podľa aktuálnych údajov nachádza približne 250 ľudí bez domova. Nakoľko sa presúvajú, je ťažké určiť presné čísla.
Čítajte tiež: Komentár: Ľudia bez domova nie sú holuby. Tým, že nebudú môcť spať na lavičke, ich v meste neubudne
Monitoring vykonáva mestská časť pravidelne, v zime aj trikrát do mesiaca. Predvianočnú kontrolu spojili pracovníci úradu aj tento rok s pozvánkou na tradičnú vianočnú kapustnicu a ľuďom bez domova rozdali teplé ponožky, čapice aj mikulášsku výslužku. “Do terénu za ľuďmi bez prístrešia chodíme pravidelne počas celého roka. V zime pravdaže v častejších intervaloch. Získať si dôveru takýchto ľudí je veľmi ťažké. Trpia strachom z úradov. To, že nás teraz berú je výsledok osemročnej práce,” povedala Alena Halčáková, vedúca oddelenia sociálnych vecí a rodiny petržalského miestneho úradu.
Čo skrývajú okrajové časti Petržalky? Život v biede a v bojových podmienkach
Kapitulské dvory na Kaukazkej ulici, Janíkov dvor, Pečniansky les, … Na tieto miesta chodia pracovníci úradu pravidelne a presne viedia, koho tam nájdu. Sú to totižto miesta, kde žijú ľudia bez domova už dlhé roky. Niektorí sa menia, iní ostávajú.
Na Kapitulských dvoroch momentálne žije asi 15 ľudí bez domova. Ešte pred rokom to bolo smetisko. Obrovská skládka, špina, nechcené veci, hromady odpadu. V priestore spravovanom cirkvou, v otrasných podmienkach, ale našťastie nie pod stanom – v provizórnych “domčekoch” – žilo niekoľko bezdomovcov. Hoci odpad zmizol, smutné osudy ľudí ostali.
Aj počas dnešnej kontroly sa pracovníci dozvedeli, že v maličkom „domčeku“ s dvoma provizórnymi izbami, kde kedysi žilo 22 ľudí bez domova, sú už len traja. „Pinďo“ ako ho prezývajú, len pred dvoma dňami prišiel o svoju manželku. „Nemám už prečo žiť,“ povedal utrápený muž, ktorý je na ulici už viac ako desať rokov.
V schrátralom dome s ním žije aj Jana s manželom. „Nezvládali sme platiť byt, manžel ochorel a z jedného platu sme to neutiahli. Teraz pracujem v kuchyni, z ulice je ale už ťažko naspäť. Živíme ešte aj moju 80-ročnú mamu a aj deti, nemá nám kto pomôcť,“ povedala nám Jana. Pozvánku na kapustnicu si ale nevzala, vraj „doma“ si navarí sama.
Žiť dôstojne aj na ulici
Podľa slov Aleny Halčáková ponúka úrad ľuďom bez domova pomoc vo forme ošatenia, pracovníci ich informujú o sociálnej výdajni, do ktorej si môžu chodiť po potraviny a udeľujú im tiež jednorazovú finančnú výpomoc. Pri monitoringu zisťujú, či niečo títo ľudia nepotrebujú, čo im chýba a či majú dostatočné informácie o možnostiach pomoci.
Bez peňazí, veľakrát bez dokladov o ktoré prídu na ulici, bez blízkej osoby a strechy nad hlavou hľadajú bezdomovci svoj „nový domov“ práve na miestach, ktoré sme dnes navštívili.
Tu sa „udomácnia“ a akúkoľvek ďalšiu výpomoc odmietajú. Boja sa o svoje peniaze, nedôverujú úradom, okoliu a podľa slov Halčákovej za tým stojí vo veľa prípadoch aj alkohol. Ten je v nocľahárňach zakázaný.
O pomoc by naopak stála napríklad 55-ročná Eva, ktorá žije v prívese neďaleko Betliarskej ulice. Na ulici je od roku 2002, týral ju muž a ulica bola jej jediným východiskom. Slušná žena, ktorá v okolí svojho domova aj so svojím aktuálnym partnerom vytvorila záhradku a priestor udržiava v čistote. Opustiť ho však nemôže, v momente, kedy by tak urobila, prišla by o všetko, čo s jej partnerom zbierajú a čo vytvára ich domov.
Prečítajte si tiež: Na rok 2016 vyčlenilo mesto v rozpočte takmer dvojnásobok financií na pomoc ľuďom bez domova. Stále to však nie je dosť
Eva komunikuje s úradmi, upratuje okolie, je to slušná a milá žena. Aj preto môže zotrvať na svojom aktuálnom mieste. Jej jediným snom je mať elektrinu. „Netúžim po ničom, stačilo by mi mať tu elektrinu. Tu mi je dobre, snažím sa byť čistotná, nikomu nič nerobím, žijem z mesačnej dávky a z toho, čo nájdeme v kontajneri. Stále som len tu, musím to tu strážiť. V opačnom prípade by nám tieto veci ukradli,“ povedala Eva.
Pri návšteve spomínaných lokalít, vidíte odpad aj poriadok, v lesoch rozložené stany na studenej zemi, ale aj na kobercoch, okolo stromov šnúry na bielizeň, trvalý kemping v prírode. Vidíte ľudí s rôznym osudom, oddelených od našej spoločnosti. Niektorým to vyhovuje, iní sa späť dostať nedokážu aj napriek tomu, že by chceli. Pomoc štátu a mesta je totiž stále nedostatočná.
Prečítajte si viac: Len Bratislava má približne 5-tisíc ľudí bez domova. Mestu chýbajú pri riešení bezdomovectva rozvinuté sociálne služby
