Stromy na Grösslingovej sa ocitli v „betónovom pekle“
Po ohlásenej plánovanej rekonštrukcii staromestských ulíc boli Bratislavčania potešení. Cesty potrebovali nový povrch a zeleň zase ošetriť. Ako to ale dopadlo?
Okrem nového povrchu cesty a priechodu pre chodcov, mali pribudnúť aj zelené plochy s trvalkami. Malé ostrovčeky s kvetinami síce vznikli, no o zelených plochách sa hovoriť nedá.
To, čo sa objavilo v týchto dňoch po dokončení opráv na Grösslingovej ulici, nepotešilo viacerých Bratislavčanov. Zeleň síce potrebovala ošetriť, no miesto toho sa jej dostalo „betónového väzenia“. Miesto zelených ostrovčekov „odborníci“ uväznili kmene stromov v tvrdej hmote.
Úprava kruhov okolo stromov
Podľa mestskej časti Staré Mesto ide o kompaktný gumový povrch, ktorý je vodopriepustný, ekologický a ohľaduplný k stromom. „Ide o nové riešenie, ktoré chce samospráva využívať tam, kde okolo stromov nie sú podmienky na rast trávy či trvaliek a je potrebné zabezpečiť pochôdznosť ochranných kruhov,“ vysvetľuje mestská časť, ktorá tento týždeň realizovala novú úpravu kruhov okolo stromov na Grösslingovej ulici pred Liga pasážou.
Ako ďalej uvádza, obklad tvorí vrstva hrubého granulátu z recyklovaných pneumatík a živicového spojiva, vrchnú vrstvu tvoria jemnejšie farebné granuly gumy. Je to pórovitý a vodopriepustný materiál bez spojov. „Výhodou tohto riešenia je, že nebude okolie znečistené štrkom ani iným materiálom, jednoduchšia je aj údržba tohto povrchu. K stromom je priateľský a nebráni ich rastu.“
Betón okolo stromov
Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa opakuje scenár z apríla tohto roku, kedy na Štefánikovej ulici opravovala Západoslovenská distribučná spoločnosť káblové vedenie a stromy jednoducho zabetónovali.
Stromy na Františkánskom námestí, ktorých korene zabetónovali počas dláždenia námestia v roku 2005, na takýto počin ľudí už doplatili. Boli vyrúbané kvôli zlému zdravotnému stavu v dôsledku betónovania.
V prípade stromov na Grösslingovej ulici ide o najmodernejší produkt vo svojej oblasti, ktorý vedie na trhu vo Veľkej Británii už vyše 30 rokov a ktorý sa dnes využíva vo viac ako 40 krajinách sveta. Používa sa na detské ihriská a verejné priestranstvá ako alternatíva k štrku, piesku, trávnatým povrchom.
Čítajte aj: OBRAZOM: Staromestské ulice žiaria novým povrchom
