Stavba Ekoiuventy je dokladom architektúry socialistického realizmu

Pamiatkový úrad SR vo svojom rozhodnutí informuje, že v areáli Ekoiuventy sú pamiatkovými objektmi dom mládeže s nástupnou plochou, schodisko, bazén, amfiteáter, polyfunkčný dom i sadovnícka úprava.

Dom mládeže s nástupnou plochou je podľa pamiatkarov hlavnou budovou celého areálu. „Je architektonickou dominantou areálu a zároveň jeho administratívnym, kultúrnym i spoločenským centrom,“ informoval pamiatkový úrad.

Stavba hlavnej budovy s nástupnou plochou bola realizovaná v prvej etape výstavby areálu. Jej stavba sa začala stavebným povolením vydaným v roku 1953. „Budova je významnou stavbou architektúry socialistického realizmu 50. rokov 20. storočia na území Slovenska, je dokladom tejto etapy vývoja slovenskej architektúry,“ podotýkajú pamiatkari.

Prístupové kamenné schodisko bolo vybudované v rokoch 1953 až 1958 a bolo súčasťou pôvodného architektonického konceptu. „Teleso schodiska je v súčasnosti celistvo zachované v autentickom tvare, hmote, konštrukcii i v materiáli,“ vysvetľuje úrad.

Tunajší bazén bol postavený v druhej etape budovania areálu na základe stavebného povolenia z roku 1957, ktorý definuje objekt ako plavecký bazén. „Objekt bazéna je historickou stavebnou a funkčnou súčasťou areálu. Je zachovaný na pôvodnom mieste, v pôvodnom hmotovom a pôdorysnom rozsahu,“ približujú v rozhodnutí pamiatkari.

Amfiteáter v areáli, ktorého stavbu datujú do 60. – 70. rokov 20. storočia, reprezentuje podľa Pamiatkového úradu SR dobový štandard konštrukčných riešení plne zodpovedajúci jeho funkcií. „Význam jeho osadenia v areáli spočíva v priestorovom riešení – na jednej strane v tesnom dotyku s hlavnou budovou, ktorá mu poskytuje jednu fasádu a vo využití i rešpektovaní terénnej situácie,“ spresňuje úrad.

Polyfunkčný dom je stavba budovy učební s bytom a skleníkmi, ktorá bola vybudovaná v druhej etape budovania areálu na základe stavebného povolenia z roku 1957. Objekt je podľa pamiatkarov v súčasnosti celistvo zachovaný v pôvodnom hmotovom a pôdorysnom rozsahu, nebol narušený žiadnymi nežiaducimi stavebnými či inými zásahmi.

Sadovnícka úprava v areáli Ekoiuventy má dlhú históriu. Búdková ulica totiž patrila v 19. storočí do oblasti vinohradov a záhrad. Prvé rekreačné objekty a vily sa začali v mieste bývalých vinohradov stavať v druhej polovici 19. storočia.

„Na mieste výstavby areálu bola pôvodne lokalizovaná prírodno-krajinárska záhrada Sans Sousi z prelomu 18. a 19. storočia. Areál významne dotvára krajinný obraz územia Pamiatkovej zóny – Centrálna mestská oblasť Bratislava,“ informuje Pamiatkový úrad SR.

Dotknutá lokalita nadväzuje na lesopark v severnej časti a obvodová zeleň areálu je zároveň organickou súčasťou vžitého obrazu Murmanskej výšiny s pamätníkom obetiam prvej svetovej vojny.

„Areál bol navrhnutý a zrealizovaný ako jednotný koncept strediska poskytujúceho priestor pre voľnočasové aktivity, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bolo aj zázemie parku s hospodárskymi objektmi, bazénom a s ďalšími plochami umožňujúcimi vykonávanie aktivít vo vonkajších priestoroch,“ vysvetlili pamiatkári.

Budova a areál Iuventy na Búdkovej ulici, ktoré patria ministerstvu školstva, opustili minulý rok v októbri poslední úradníci. Vysťahovať sa museli do inej budovy Iuventy v bratislavskej Karlovej Vsi. Minister školstva to odôvodnil tým, že potrebujú, aby úradníci tejto príspevkovej organizácie ministerstva pracovali pohromade.

Viacerí občianski aktivisti či zástupcovia samosprávy bojujú za zachovanie areálu a jeho využitie najmä v prospech detí a rodín.