Starostka Rosová v paľbe: Ostrá kritika kvôli Staromestskej televízii

Prvá zmluva, korá je údajne pre mestskú časť Staré mesto nevýhodná, sa týka prenájmu dvoch priestorov na Medenej ulici. IJeden priestor je v suteréne, kde sa zriadilo štúdio pre televíziu, a druhý na prízemí, kde zase funguje kaviareň Tele Café. Tá zároveň má byť aj štúdiom.

Staré mesto investovalo na rekonštrukciu týchto priestorov 30 000 eur. Ďalších 71 000 eur investovala samotná spoločnosť. Svoju investíciu si Cheops ochránil tým, že v prípade predčasného vypovedania zmluvy (podľa znenia zmluvy môže v nich sídliť desať rokov), mu peniaze musí Staré Mesto vrátiť.

Starostka podobnú ochranu investícií bráni slovami: „Je to absolútne prirodzená súčasť všetkých zmlúv, ktoré máme s ktorýmkoľvek nájomníkom.“

Spoločnosť platí za prenájom symbolických 100 eur ročne a 40 eur mesačne za energie. Starostka vysvetlila, že nielen ona, ale aj zastupiteľstvo kvôli tomu súhlasilo s podobným symbolickým nájmom, lebo Cheops production sa zase na oplátku zaviazal prevádzkovať Staromestskú televíziu nanajvýš ekonomicky. Staré Mesto celá televízia vyjde mesačne len na 3 000 eur.

„Čo má z toho mestská časť?“ spýtala sa Rosová na tlačovke a sama si aj odpovedala: „Má z toho televíziu, na ktorú sú náklady výrazne nižšie, než akékoľvek porovnateľné náklady.“

Bez verejnej súťaže

A tu je ďalšie jablko sváru. Médiá, ale aj Rosovej protikandidát na starostovskú stoličku Gábor Grendel, kritizujú fakt, že Cheops production sa stala prevádzkovateľom Staromestskej televízie bez verejnej súťaže. Podmienky prevádzkovania sú zakotvené v zmluve číslo dva.

Starostka ani slovom nepopiera fakt, že verejná súťaž nebola. „Nikdy som nepočula, že by trebárs verejnoprávna televízia súťažila dodávateľov svojich programov,“ zdôraznila.

Grendel v tom ale problém vidí. Kvôli tejto zmluve sa obrátil na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Žiada, aby ÚVO preskúmal výber dodávateľa.

„Faktom je, že pri výbere dodávateľa práve na tvorbu audiovizuálnych diel pozná Zákon o verejnom obstarávaní výnimku. Takže je možné, že Staré Mesto uplatnilo práve túto výnimku a v tomto zákon neporušilo,“ pripustil Grendel.

Povinnosť zachovať sa hospodárne

Zároveň ale zdôraznil, že aj za takýchto okolností malo Staré Mesto povinnosť zachovať sa hospodárne a vybrať si dodávateľa nie cez stranícku linku, ale internou súťažou niekoľkých spoločností, ktoré sa venujú tejto oblasti a prevádzkujú regionálne televízie. Či už na území Bratislavského kraja, alebo inde na Slovensku.

Grendel naznačuje ďalšiu vec, nad ktorou sa pozastavujú kritici starostky. A tou je fakt, že konateľom a vlastníkom Cheops production je Rosovej spolustraník Jozef Maslín, ktorý je zároveň aj šéfom miestneho zväzu SDKÚ vo Veľkých Levároch a člen Ústrednej rady strany, ktorej Rosová predsedá.

„Myslím si, že princíp hospodárnosti, ktorého by sa mala držať akákoľvek samospráva, v tomto prípade nebola dodržaná,“ podčiarkol Grendel.

Výber spolustranníka – žiaden problém

Rosová ale ani vo výbere spolustraníka v tom žiaden problém nevidí. „Ja osobne neviem, že by bolo trestné byť členom SDKÚ,“ povedala.

A pre denník Sme sa dokonca vyjadrila: „Najlepšie nájdete niekoho, kto vám podá pomocnú ruku alebo spoluprácu medzi známymi. Keďže som už mnoho rokov v SDKÚ, mám v strane známych. Aj vzťahy sú pridaná hodnota.“

Jej slová spisovateľ Ján Štrasser označil za výnimočné: „Na Slovensku funguje klientelizmus v oveľa drsnejšej podobe. No tento prípad je výnimočný v tom, že ho verejný činiteľ priznáva, ospravedlňuje, ba čo viac, propaguje!“

Zmluva zverejnená na internete až po kritike

Navyše podľa denníka Sme zmluva medzi mestskou časťou a prevádzkovateľom televízie bola zverejnená na internete až po vyše roku po jej podpise, čo je nedodržanie Obchodného zákonníka. Mestská časť ju totiž, ako tvrdí denník, mala zverejniť až po tom, čo na jej nezverejnenie upozornili.

„Obchodný zákonník veľmi jasne hovorí, že ak do troch mesiacov takáto zmluva zverejnená nie je, tak je neplatná,“ vysvetlil Grendel. „Ak sú tie medializované informácie pravdivé, tak tá televízia sa prevádzkuje v rozpore so zákonom,“ dodal.

Za povšimnutie stojí, že aj zo znenia samotnej zmluvy vyplýva jej nezverejňovanie. V záverečných ustanoveniach zmluvy sa totiž píše: „Všetky informácie, ktoré sú predmetom tejto zmluvy a jej obsahom, podliehajú obchodnému tajomstvu. Porušenie tohto tajomstva sa považuje za zásadné porušenie zmluvy.“

„To je proste absurdné,“ pozastavil sa Grendel. „Platí jednoducho, že zmluva mala byť zverejnená a neexistuje, aby takáto obchodná zmluva medzi samosprávou a nejakou súkromnou spoločnosťou bola schovaná za obchodné tajomstvo. To je nezákonné.“

Zbytočne vyhodené peniaze

Na záver Grendel podčiarkol, že podľa neho je vlastne otázne, či tých 3 000 eur, teda 36 000 eur ročne, ktoré v súčasnosti Staré Mesto dáva na prevádzkovnie takmer nesledovanej televízie, sú dobre investované peniaze.

Lepšie by bolo, zdôraznil Grendel, keby sa tie peniaze minuli napríklad na udržiavanie čistoty v uliciach, či na zeleň v starom meste, starostlivosť o seniorov, detské jasle, škôlky, základné školy. „Skrátka na čokoľvek, čo je v kompetencii Starého mesta,“ doplnil.