Spoznajte svet prešporského archivára Jána Batku

Ján Batka bol prešporskou legendou, ktorá sa zaslúžila o rozvoj Bratislavy tak, ako málokto iný.

Občianske združenie Bratislavské rožky pri príležitosti 100. výročia úmrtia Jána Batku pozýva na pop up exteriérovú výstavu na Rudnayovom námestí, pri schodoch Dómu sv. Martina v Bratislave. Bratislava24.sk informovalo Občianske združenie Bratislavské rožky.

Prešporská legenda

Ján Batka bol prešporskou legendou, ktorá sa zaslúžila o rozvoj Bratislavy tak, ako málokto iný. Niet preto divu, že jeho bustu na Rudnayovom námestí umiestnili vedľa busty jeho priateľa Franza Liszta. Mramorovú sochu, ktorú vyhotovil bratislavský rodák Alojz Rigele, odhalili v októbri 1918, avšak po tom, ako ju po zmene mocenských štruktúr poškodili, ju museli z pôvodného miesta odstrániť.

Ján Batka sa narodil 4. októbra 1845 v Prešporku, v jednej z najstarších a najpôvabnejších uličiek mesta – na Baštovej č. 2. Pochádzal zo starej českej hudobníckej rodiny – jeho otec, organista Ján Batka st., sa do korunovačného mesta prisťahoval v roku 1844.

Keďže otec mu prísne zakázal študovať hudbu, prihlásil sa na prešporskú právnickú akadémiu. Jeho láska ku klasickej hudbe ho však sprevádzala po celý život a prejavovala sa najmä v podobe organizovania kultúrnych podujatí a aktivít v oblasti hudobnej kritiky. Postupne nadviazal písomný kontakt s mnohými svetovými i lokálnymi hudobníkmi, pričom s viacerými z nich ho spájalo osobné priateľstvo (najmä s Franzom Lisztom a Hansom Richterom).

Zbierka dokumentov

Patrí k menej známym faktom, že prešporského rodáka Jána Fadrusza, ktorý získal celoštátne uznanie a dodnes je považovaný za jedného z najznámejších uhorských sochárov, objavil práve Ján Batka.

V roku 1879 ho vymenovali za hlavného archivára mesta a v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti v roku 1917. Batka bol jedným z tých, ktorí sa zaslúžili o otvorenie nového divadla (dnes historická budova SND) v septembri 1886. Za zásluhy v oblasti osvetovej činnosti mu bol v roku 1911 udelený Rytiersky kríž rádu Františka Jozefa. Ján Batka bol členom najstaršej prešporskej slobodomurárskej lóže Mlčanlivosť (Zur Verschwiegenheit).

Ján Batka počas života nazhromaždil bohatú zbierku autentických dokumentov aj vecných pamiatok. Už pred svojou smrťou daroval viaceré vzácne kusy nábytku, umelecké predmety a výtvarné diela, ako aj tisícky kníh novovzniknutému mestskému múzeu a mestskej knižnici. Rozsiahlu zbierku dokumentov odkázal v testamente Archívu mesta Bratislavy.

Batkova pozostalosť

V Batkovej pozostalosti sa nachádza okolo 10 000 dobových dokumentov (fotografie, denníky, listy, koncertné programy a plagáty, pohľadnice, listiny, vizitky, vstupenky, jedálne lístky, legitimácie atď.), ktoré sú usporiadané v 39 archívnych škatuliach. Predstavujú cenný zdroj informácií, ktorý približuje dejiny Prešporka v 2. polovici 19. – začiatkom 20. storočia.

V roku 2012 OZ Bratislavské rožky vďaka úspešnému projektu zdigitalizovalo Batkovu pozostalosť, ktorá sa nachádza vo fondoch Archívu mesta Bratislavy.

„Tzv. muzeálne pop up projekty zaznamenávajú rastúcu popularitu, čo je pochopiteľné, veď prilákať mladých návštevníkov do bežného múzea je neraz náročné. Expozícia inštalovaná na verejnom priestranstve môže zaujať aj človeka, ktorý sa do tradičného múzea nedostane – navyše má i tú výhodu, že obsah dokáže sprítomniť na mieste, s ktorým je výstavný materiál bezprostredne spätý. A tak padla voľba na Rudnayovo námestie. Batkovu celoživotnú cestu i zásluhy približuje 10 trojuholníkových konštrukcií, 28 panelov. Samostatná časť je venovaná súčasnému Archívu mesta Bratislavy. Dočasne (po dobu trvania výstavy) sa v podobe inštalácie dostane na svoje miesto aj „busta“ – upozorňujúc, že pôvodné dielo sa nachádza v depozitári umeleckých diel,“ informoval koordinátor projektu Sándor Papp ml.

Výstava je sprístupnená na Rudnayovom námestí (kedysi Dómske námestie) od 6. septembra do 20. septembra 2017.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Odporúčame