Smutná správa z Mníchova: Zomrela legenda slovenskej žurnalistiky
Známa novinárka a spisovateľka Agneša Kalinová dnes ráno približne okolo šiestej hodine zomrela. Podľahla napriek jej statočnému úsiliu bojovať proti chorobe a obrovskej opatere jej dcéry Julky.
Po celý svoj život nestrácala šarm, zmysel pre humor a nadhľad. Jej nákazlivý smiech a chuť spoznávať, zažívať niečo nové, čítať nové a nové knivy, vidieť nové a nové výstavy, či spoznať nové filmy a divadelné inscenácie boli obdivuhodné. Rovnako silným motívom jej života bola túžba po slobode.
Na vlastnej koži spolu s manželom a Julkou zažívala dramatické politické zmeny, ktoré sa u nás počas normalizácie v sedemdesiatych rokoch odohrávali, nestrácajúc nadhľad a humor.
Bola dlhoročnou filmovou kritičkou Kultúrneho života. Po okupácii v auguste 1968 ho zakázali a Agi sa zamestnala ako sekretárka.
Byt na Kúpeľnej bol odpočúvaný
Ján L. Kalina zbieral v šesťdesiatych rokoch vtipy, ktoré v roku 1968 vydal pod názvom Tisíc a jeden vtip. Kniha zaznamenala megaúspech.
Byt na Kúpeľnej ulici v Bratislave ŠtB odpočúvala zrejme kvôli nevídanému čulému spoločenskému životu nielen na časy totalitné. Vtedajšia moc sa navyše nevedela zmieriť aj s humorom Kalinu.
Keď si Kalinovci našli odpočúvacie zariadenie v svojom byte, odfotili ho a zaslali protestný list voči jeho inštalácii vtedajším komunistickým papalášom. Nasledovala pomsta – zatknutie obidvoch manželov.
Za to, že sa Kalinovci usilovali žiť slobodne v neslobodnom komunistickom Československu, postihol ich ďalší trest – Julku neprijali na žiadnu vysokú školu.
Akcia Za krajšiu Bratislavu
Keď im v roku 1978 samotná ŠtB navrhla, aby sa vysťahovali, urobili tak. Zaslali svojim priateľom pohľadnicu s týmito vetami: „Rozhodli sme sa v rámci akcie Za krajšiu Bratislavu presťahovať sa do Nemeckej spolkovej republiky. Do videnia v lepších časoch v sobotu večer o pol šiestej!“
Julka sa konečne dostala na vysokú. Julkin otec vydal v Nemecku knihy o humore, opäť úspešné, a Agi pracovala ako redaktorka v Rádiu Slobodná Európa. Mnohí z nás si pamätajú na jej zachrípnutý hlas a presné analýzy totalitných praktík. Pomáhala nám, čo sme ostali za železnou oponou, pochopiť situáciu. Jej komentáre vyúsťovali do poznania, že totalitné režimy, a teda aj ten náš, zďaleka nie sú na večné časy. Len netreba stratiť nadhľad a chuť smelo a ľahostajne sa im postaviť zoči voči.
Bola imúnna voči blbej nálade
Po Nežnej revolúcii v novembri 89 pravidelne aspoň dvakrát do roka navštevovala Bratislavu. Naposledy tak urobila posledné Vianoce.
Nedotýkala sa jej komercionalizácia. Narastajúci skepticizmus. Svojou vitalitou a elánom pomáhala prekonávať u nás tak rozširujúcu sa „blbú náladu“.
Svoj život opísala v úspešnej knihe Mojich sedem životov, ktorú napísala s publicistkou a spisovateľkou Janou Juráňovou.
Bez Agi bude náš priestor opustený.