Rozhovor so starostom: Vladimír Bajan nechce z Petržalky len nocľaháreň, ale plnohodnotné "mesto"

Nejde o vaše prvé víťazstvo, boli však vaše pocity tentokrát v niečom iné?

Ide o moje piate volebné obdobie v Petržalke. Pocity boli zmiešané, pretože je čoraz ťažšie svoje víťazstvo obhajovať. Je to veľký záväzok. Nebola to nejaká euforická radosť, pretože kampaň bola opäť špinavejšia. Opísal by som to ako pocity zadosťučinenia, že ľudia pochopili, že cesta, ktorou sme sa vybrali pred rokmi, má zmysel.

Čím ste podľa vás dokázali opäť presvedčiť petržalských voličov, že ste najlepší spomedzi kandidátov?

Ja som stavil na to, že som sa ľuďom snažil ukázať Petržalku od čias, kedy som sem prišiel a svojich synov tu tlačil na vozíkoch na latách po blate, až po čas, kedy sme tu postavili sídlisko. Dnes tu máme štyri nové univerzity, dobré stredné školstvo, obchodné centrá, … Petržalka je miestom, kde sa naozaj dá kvalitne a plnohodnotne bývať. Mojim splneným snom je fakt, že mestská časť konečne bude mať plaváreň. Som tiež rád že vznikajú nové ihriská, že je tu čisto. Sú to všetko veci, ktoré zlepšujú kvalitu života.

V Petržalke je hlavne večer veľký problém zaparkovať pred panelákmi, autá stoja na chodníkoch, terasách… Vo svojom volebnom programe ste ako jednu z vecí, ktoré by ste v Petržalke chceli zlepšiť, uviedli nové parkovacie kapacity. Ako budete pokračovať v naplenení tohto cieľu, kde by mohli vzniknúť nové parkoviská?

Od začiatku žiadam od mesta parkovaciu politiku, ktorá by urobila v parkovaní poriadok. Vzhľadom na naťahovanie na meste sa to stále nevyriešilo. My máme zmapované ulice, presne vieme čo by sme kde chceli urobiť a čakáme na splnomocnenie aby sme mohli konať samostnatne. Čiže čakáme na poslancov a ich rozhodnutie. Je tu nevôľa budovať podzemné garáže. Petržalka má totižto vysokú spodnú vodu a stavať do zeme by jednak bolo veľmi drahé a tiež žiaden ústav do toho nepôjde. Garážové domy sú preto kľúčové. Samozrejme, hneď ako spomeniete garážový dom, máte na krku petíciu. Budeme musieť preto rozdeliť skupinový a verejný záujem. Skupinový predstavuje “ja to pred domom nechcem” a verejný chce vyčistiť ulice, chodníky, trávnaté plochy a dokonca aj terasy od áut. Ku všetkej úcte, Petržalka má 43-tisíc bytov, ktoré sú postavené na sebe a takmer 50-tisíc áut, ktoré niekto zrazu nechce mať v dome, ale v priestore. To ani logicky nefunguje. Musíme ich niekde stavať, aj napriek petíciám, navyše niektoré motívy sú naozaj smiešne. Takže čakám na silnú politickú vôľu svojich poslancov, sám to nemôžem urobiť. Pokiaľ sa konať nebude, bude sa to len zhoršovať.

Pred voľbami sa objavila antikampaň, reklamné tabule na ktorých pod vašou fotkou stálo „Aj toto tu zastaviam“, ako túto skutočnosť vnímate?

Kto konkrétne za kampaňou stojí viem. To ale nie je podstatné. Mňa veľmi mrzí, že ľudia, ktorí kandidujú do funkcií, odmietajú rešpektovať zákony. Nikto nerešpektuje moratórium, nikto nerešpektuje čestnú volebnú kampaň. Tá tento rok začala už snáď v auguste. Ďalšia vec je, že napriek etickým kódexom niektorí poslanci používali metódy, nad ktorými sa aj rozum pozastaví. K antikampani len toľko, že hoci to protikandidáti nečakali, funguje opačne. Ľudia už nevládzu počúvať ohováranie a veci, ktoré ich zbytočne zaťažujú. Ja som sa takejto špinavej súťaže – Kto na koho viac nahádže – odmietol zúčastniť. Skúsenosť to ale bola pre mňa frustrujúca.

Stavba Domino. Všetci vieme o petíciach, liste prezidentovi, o nespokojných dotknutých obyvateľoch Jasovskej… Ako to je v skutočnosti?

Toto je ďalšia z vecí, ktorú sa veľmi šikovne dalo mojim protikandidátom nalepiť na moje meno. O tom, či Domino bude stáť tam kde bude, rozhodol ešte môj predchodca. Problém je ten, že ľudia sa začnú sťažovať na stavbu až po tom, čo vidia, že prišli robotníci a začína sa pracovať. Ale to už je veľmi neskoro. Keby som sa od začiatku mohol rozhodovať o Domine, tak tam určite nikdy nestojí. Mne sa to môže akokoľvek nepáčiť, ak má investor všetky potrebné povolenia a dokumenty, ktoré má mať, potvrdené štátnymi orgánmi aj mestom, ja sa nemôžem zahrať na cisára. Mne je ľudí, ktorí tu bývajú ľúto a to aj z tej strany, že si ich niektorí protikandidáti zobrali za rukejemníkov a využili to práve pred voľbami. Sľubujú petície, sľubujú všeličo, ale keď bolo o tom zastupiteľstvo nikto z nich sa nepostavil proti.

A čo Bajo?

Čo sa týka Krasovského, tam nie je jediný dôvod prečo stavbu zastaviť. Jediným problémom tu bola bulvarizácia, ktorá sa opierala len o to, že v čase keď ja som tu nebol tak investor požiadal môjho brata aby stavbu nakreslil ako architekt. Oslovila ho súkromná firma a neviem si predstaviť ten dôvod, prečo by to nezobral, hlavne nemohol vedieť, že ja tu budem kandidovať. Nekonalo sa opäť v čase v ktorom sa malo a opäť túto “kauzu” využil jeden z mojich protikandidátov, pretože stavba vyrastá oproti jeho bytu a jediný záujem z jeho strany je ten, že sa mu zhorší výhľad z okna. Takto sa stavba ale zastaviť nedá, je to až komické. Navyše si treba uvedomiť, že stavebný zákon neumožňuje starostovi aby zastavil zákon lebo niekomu sa to nepáči.

Je niečo, čo sa vám v minulom volebnom období nepodarilo zrealizovať, no chceli by ste to dokončiť v novom?

Pravdaže je, ako prvé treba schváliť rozpočet. Samozrejme je tu veľa vecí, ktoré by sme chceli hneď a zhrniem to do balíka „zlepšenie kvality života“. To zahŕňa zlepšenie dopravy, tá je kľúčová, električka, obchvat Bratislavy, nové športoviská, krytá hala, cyklotrasy, vylepšiť kultúrne domy,… Bol by som rád keby človek za kultúrnymi či športovými potrebami nemusel chodiť inam a našiel to tu. Spolupráca je dôležitá. Prichádzajú mladí ľudia, od nich tiež potrebujeme vedieť, ako vidia budúcnosť Petržalky. Nechcem aby to tu bola len nocľaháreň a potom sa ide zabávať, pracovať a športovať inde.

Čo považujete za doteraz svoj najväčší úspech, ktorý bol prínosom pre mestskú časť?

To vidia najlepšie obyvatelia Petržalky, ja môžem spokojne vyhlásiť, že Petržalka je finančne veľmi zdravá. Ja som spokojný.

Aké je vaše obľúbené miesto v Petržalke?

Rád sa prejdem Sadom Janka Kráľa, potom je tu Malý Draždiak, Lužné lesy. To sú miesta kde človek stále môže nájsť niečo nové. Napríklad v októbri sme pri Sade Janka Kráľa videli diviaka, aj sám som bol prekvapený. Je tu taká fauna a flóra, akú nemajú iné mestské časti.