ROZHOVOR: Je nutné zvýšiť daň z nehnuteľnosti. Pre Bratislavčanov to bude znamenať, že si dajú o jednu kávu menej, tvrdí Ivo Nesrovnal

Počas uplynulých dní sa na úrovni komunálnej politiky rozpráva predovšetkým o návrhu VZN, ktoré uvádza zvýšenie daní z nehnuteľností o 100 percent, v niektorých prípadoch aj viac.

V Praxi by to vyzeralo nasledovne: ročná sadzba dane z bytov na území mestských častí Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica a Lamač sa má podľa nového návrhu zvýšiť z 0,35 na 0,70 eura za každý aj začatý štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu.

V Novom Meste, Ružinove, Petržalke, Karlovej Vsi, Dúbravke, Devínskej Novej Vsi, Rači, Podunajských Biskupiciach a Vrakuni to má byť zase zvýšenie z 0,39 na 0,78 eura za m2.

Staromeštania by mali podľa návrhu zaplatiť namiesto 0,47 eura za m2 sumu 0,94 eura.

Prečítajte si tiež: Starostovia by súhlasili so 40 percentným navýšením dane, súčasný návrh VZN sa im nepozdáva

Takmer všetky mestské časti jednotne odmietli zvyšovanie daní z nehnuteľností. Primátor Ivo Nesrovnal však tvrdí, že je to nutné. O tom prečo Bratislava sa potrebuje uchýliť k tomuto kroku a čo by to znamenalo pre obyvateľov sme sa porozprávali priamo s primátorom:

Prečo sa mesto rozhodlo k návrhu VZN o zvýšení dane z nehnuteľností?

Bol to dlhší proces. Tému dane z nehnuteľností sme už dlhodobo riešili na Regionálnom združení mestských častí. Zriadil som preto na podnet starostov pracovnú skupinu, v ktorej boli zástupcovia starostov mestských častí, ale aj naši pracovníci z oddelenia miestnych daní a poplatkov. Počas rokovaní prišli na to, že Bratislava môže mať problémy s efektívnym výberom, lebo ho nikto nekontroloval. Zároveň odborná verejnosť, ale aj starostovia upozorňovali, že dane z nehnuteľnosti v Bratislave sú v pomere k cenám nehnuteľností nízke. Potvrdením nevyhnutnosti zvýšenia dane je aj prekročenie zákonom povoleného 10-násobku rozdielu medzi najvyššou a najnižšou sadzbou pri dani z nehnuteľnosti. Korekcia je teda nutná už len čo sa týka učineniu zadosť právnym predpisom. Výsledkom práce pracovnej skupiny bol nielen návrh úpravy dane, ale aj kontrola bytov a domov v Bratislave či majitelia nehnuteľností naozaj platia za to, za čo majú. Tá sa začne v najbližších dňoch.

Na aký účel by boli peniaze z vyššieho príjmu použité?

Použijeme ich ako investíciu do dopravnej infraštruktúry, aby sme mohli pokračovať v takých objemoch opráv komunikácií a chodníkov, ako sme toho boli svedkami v tomto období, lebo cesty máme v hroznom stave a chodníky nespĺňajú ani bežné štandardy prechodov, nie ešte bezbariérovosť, čo musíme zmeniť. Ďalej pôjdu financie do čistoty v meste (na nákup odpadkových košov napríklad), zvýšenia bezpečnosti občanov (posilnenie hliadok polície v meste), celkových kvalitnejších verejných služieb… Spolu s poslancami pripravíme konkrétny zoznam opatrení, ktoré vo výške vybranej dane mesto zrealizuje na uspokojenie oprávnených nárokov Bratislavčanov tak, aby bolo jasné, na čo financie pôjdu.

Podľa akého kľúča sa rozdeľovali mestské časti do troch skupín?

Rozdelenie pásiem sme nemenili, rozdelenie na tri cenové pásma bude platiť tak, ako doteraz. Odrážajú totiž realitu cien nehnuteľností v Bratislave. Aj keď boli návrhy na zrušenie pásiem, nie je možné zaviesť jednotnú daň z nehnuteľnosti. Musíme odlíšiť ľudí, ktorí bývajú priamo v centre mesta od tých, ktorí žijú ďalej na jeho okraji. Platiť rovnako nemôžu. Náklady na bývanie v centre mesta sú jednoducho vyššie a to je fakt.

Prekvapil vás odmietavý postoj väčšiny mestských častí?

Nie, to vôbec nie. Veď kto by sa už len chcel podpísať pod zvyšovanie daní? Ešte k tomu v tomto predvolebnom čase, keď sa najviac ozývajú tí, ktorí takýto dôležitý návrh zneužívajú na politickú kampaň. Je veľmi ľahké byť proti niečomu, ale je to zbabelé a nič to nerieši. A viem, že s blížiacimi sa voľbami to bude ešte horšie – to je problém u kariérnych politikov. Prekvapil ma však postoj niektorých kolegov – starostov. Čakal som totiž, že dôvody úpravy svojim poslancom viac vysvetlia, keďže upozorňujú na to, že aj mestské časti potrebujú viac financií a navyše s návrhom prišli.

Nebol by lepší krok, ak by sa dane navyšovali postupne a nie rovno o 100 percent?

Nerád používam toto spojenie. Budí to klamlivý dojem, že chceme získať od Bratislavčanov obrovskú sumu. A paradoxne sa mesačne majiteľovi priemerného bytu zdvihnú mesačné náklady len o 2–3 eurá. Ak si to prepočítame, za priemerný trojizbový byt s rozlohou 67 m2 v súčasnosti zaplatí ročne za daň z nehnuteľnosti majiteľ bytu 27 eur. To je v porovnaní k cenám nehnuteľností nízka cena. Podľa navrhovanej úpravy daňovej sadzby by majiteľ bytu zaplatil 54 eur, čo znamená priemernú mesačnú daň vo výške 4,50 eura. Čiže o 2,25 eura mesačne viac, ako zaplatí teraz. Nechcem to zľahčovať, ale defacto je to cena jednej kávy… Toto však už nezaznie. Nedajú sa z toho totiž vytĺkať politické body, keď to neznie tak bombasticky.

Čo by zvyšovanie dane znamenalo pre obyvateľov hlavného mesta, aký osoh by im to prinieslo?

Ľudia na ulici ma zastavujú a sťažujú sa na slabé služby, pomalé opravy, málo zelene, špinu v meste. A je to oprávnené. Ja im musím vysvetliť, že Bratislava jednoducho nemá na kvalitné pokrytie ani základných potrieb Bratislavčanov, nieto ešte na rozvoj. Že štát sa k Bratislave správa macošsky a musíme preto systémovo zmeniť financovanie. O to sa snažím a vidieť aj prvé kroky (v NR SR prešiel prvým čítaním zákon o miestnom poplatku za rozvoj, premiér verejne sľúbil, že zvýši príspevok obciam z dane z príjmov fyzických osôb, chceme získať financie od Vlády SR priamo na plnenie funkcií hlavného mesta a pod.). Naše mesto dostáva od štátu menej ako iné krajské mestá – Banská Bystrica dostáva na dani z príjmu fyzických osôb cca 274 eur/obyvateľa, Košice zasa 255 eur/obyvateľa. A Bratislava? 249 eur – pri prepočte rozdielu s počtom obyvateľov v Bratislave je to jednoduchá matematika. Porovnanie so slovenskými mestami je najvýstižnejšie, lebo porovnania s ČR nie sú kompatibilné. Financovanie obcí prebieha na podstatne inom základe a sadzby dane z nehnuteľností sú regulované priamo zákonom.

Je fér, že väčšie mestské časti majú prispievať tým menším, tzv. príspevkom z výnosu dane z nehnuteľností?

Solidarita je dôležitá, ale nesmie ísť na úkor jedného ani druhého. Menšie mestské časti potrebujú financie na svoje fungovanie, aj oni musia zabezpečovať služby pre svojich občanov.

Myslíte si, že mestskí poslanci na zastupiteľstve schvália váš návrh VZN?

Materiál bude na rokovaní v novembri. Verím, že nájdeme so starostami podporu u mestských poslancov, koniec-koncov, každý poslanec pochádza z nejakej mestskej časti a vidí, čo tam chýba a na čo nie sú financie. A keď budeme jasne deklarovať, na čo financie pôjdu a poslanci sa nenechajú vtiahnuť do víru predvolebnej kampane, máme šancu. Veď poslancov zvolili Bratislavčania a majú voči nim zodpovednosť. A nároky Bratislavčanov sa neustále zvyšujú, pretože chcú bývať v upravenom a modernom meste.

Prečo ste sa rozhodli znížiť vekovú hranicu ľudí, ktorí majú nárok na 50-percentné zníženie daní zo súčasných 70 rokov na 62?

Je to skupina ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku, bez štandardného pracovného príjmu, preto chceme takýmto spôsobom obmedziť dopad úpravy dane práve na túto skupinu ľudí.

Neobávate sa, že si týmto krokom poštvete proti sebe bratislavskú verejnosť? Keďže zvyšovanie hocijakých daní sa málokomu pozdáva.

Zvyšovanie daní je nepopulárnym krokom, ale je potrebné. Ja som sa do úradu nedostal preto, aby som sa neustále triasol o znovuzvolenie, som v úrade preto, aby som riešil problémy mesta. A spravodlivé nastavenie financovania mesta je tým najvypuklejším z nich. Snažím sa rokovať s Vládou SR o lepšom financovaní nášho mesta zo strany štátu. Ak však neukážeme snahu najskôr sami, nepomôže nám ani štát. Ak však zvíťazíme v tomto smere, Bratislavu čaká nový začiatok.

Prečítajte si tiež: Aj novomestskí poslanci nesúhlasia s navýšením dane o 100 percent