ROZHOVOR: Čo obnáša tetovanie, čo je "in" a kde je najbolestivejšie miesto na tele

Do akej miery je tetovanie talent a do akej kus driny, resp. do akej miery musí byť tater výtvarne nadaný?

Tetovanie ako také je v podstate remeslo. Technika sama o sebe sa dá naučiť, stačí ak má človek dobrú pozorovaciu schopnosť a kúsok estetického cítenia. Je viac tetovačov tzv. remeselníkov ako umelcov, (tým samozrejme nechcem nikoho degradovať, patria medzi nich aj tí, čo sú považovaní za najlepších tetovačov sveta). No samozrejme talent a fantázia je veľké plus v napredovaní.

Aké v súčasnosti „letia“ tetovania – čo je moderné?

Momentálne sú to hlavne texty. Citáty od výmyslu sveta, mená detí, dátumy… akési záznamy udalostí, ktoré majú v živote človeka význam.

Aký je momentálne o tetovania v BA záujem? Tetuje sa viac mužov či žien?

Myslím, že v Bratislave je záujem málinko väčší ako v iných mestách. Možno je to tu už trošku uvoľnenejšie. Naša konzervatívna mentalita je ovplyvňovaná zo západu. Či viac muži alebo ženy je ťažko povedať. Ja osobne tetujem viac žien. Asi preto, že ženské motívy sú mi o čosi bližšie, keďže som žena.

Ako vyzerá priebeh tetovania?

Pred tetovaním je vždy nutná konzultácia, ideálne osobná, kde sa dohodneme na motíve, veľkosti a umiestnení. Podľa požiadaviek zákazníka pripravím daný motív vo veľkosti, ktorý následne na kožu prenesiem špeciálnym kopírom. Pokiaľ je zákazník spokojný s umiestnením, začneme tetovať. Samotný priebeh závisí od konkrétneho motívu. Po tetovaní vždy tetovanie pretriem lekárskou vazelínou, aby sa póry stiahli a pokožka ukľudnila. Tetovanie zabalím do potravinovej fólie aby mohla vazelínka pôsobiť. Potom ešte vysvetlím starostlivosť, pretože tá je rovnako dôležitá, ako samotný proces. Závisí od nej konečný vzhľad tetovania.

Ak príde za vami zákazník s nejakou predstavou a vám sa tá predstava veľmi nepáči, snažíte sa ho presvedčiť, že by to možno inak bolo lepšie?

Vždy sa snažím človeku vyhovieť. Moja priorita je, aby bol spokojný a preto ho skúsiť usmerniť, ak je treba.

Čiernobiele alebo farebné tetovanie?

To je veľmi individuálne. Komu ako a čo pasuje.

Je pre teba tetovanie umenie?

Jednoznačne. Vždy keď mám možnosť tvoriť, tak tvorím.

Máš nejaký svoj vlastný štýl a toho sa držíš, alebo sa snažíš vyhovieť klientovi vždy, aj keď to možno nie je práve tvoja šálka kávy?

Ako som už spomínala, priorita je vyhovieť. Nie každý človek je umelec, nie každý umeniu rozumie. Pokiaľ mi to ale situácia umožní, tak rada vytvorím niečo originálne. Nie som si istá, či už som dospela do bodu, keď sa dá hovoriť o tom, či mám vlastný štýl. Možno ani nie je v mojej kompetencii to posúdiť. Raz by som ho určite chcela nájsť.

Rozprávate sa so zákazníkmi pred samotným aktom tetovania o tom, prečo si chcú daný obrázok dať a čo je za tým? Robíte si určitú analýzu?

Väčšinou áno. Robím si analýzu, aby som sa vedela na danú vec správne naladiť. Pretože veľa krát aj niečo, čo spočiatku vyzerá prvoplánovo, skrýva za sebou dlhý príbeh.

Ľudia si dávajú tetovať na telo kadečo. Spomínaš si na niečo, možno aj v poslednej dobe, čo ťa extrémne upútalo alebo čo malo za sebou neuveriteľný príbeh?

Častejšie sa s tým stretávam. Ťažko vypichnúť jeden naj. Každý má niečo do seba.

Najbolestivejšie miesto na tele?

Je ich viac. Sú to miesta, kde je viac nervových zakončení, ako napríklad chrbtica alebo všetky vnútorné strany, kde je koža tenšia a citlivejšia.

Podľa čoho sa hodnotí dobrý tater, resp. aké kvality musí spĺňať?

Asi sa to nedá všeobecne zhrnúť. Pre každého je kvalitné niečo iné, každému vyhovuje niečo iné. Ľudia by si mali tetovača vyberať podľa jeho portfólia, podľa toho, na aký štýl alebo techniku sa zameriava. Nie podľa nejakých hodnotení. Napr. nechcieť farebné tetovanie od tetovača, čo sa zameriava na čiernobiele napriek odporúčaniam. Je veľká pravdepodobnosť, že by v takom prípade človek odišiel nespokojný.

Spomínaš si na najbizarnejšie tetovanie?

Čo je v dnešnej dobe bizarné?

Ako vznikne myšlienka stať sa taterom, resp. ako to bolo u teba?

Neviem ako vznikne myšlienka. U niekoho je to možno vízia dobrého zárobku. U mňa to bol len istý smer, ktorým som sa vydala. Technika, ktorou som sa rozhodla prenášať umenie z vnútra do vizuálneho sveta. Akosi ma k tomu život sám nasmeroval. V teenagerskom veku som spoznala ľudí, ktorí k tetovaniu inklinovali alebo ich fascinovalo, ľudí, ktorí si nechávali tetovania robiť. A tak mi napadla myšlienka. Vydala som sa teda na cestu učenia.

Vraví sa, že tetovanie je ako droga – ak si dáš jedno, chceš ďalšie. Čo je na tom pravdy?

Niečo pravdy na tom je. Ale aj to je dosť individuálne. Väčšinou sa toho ľudia trochu boja a preto nad tým prvým najviac špekulujú a váhajú. Keď to ale prekonajú a zistia že to nie je až taká katastrofa, tak tie ďalšie už idú rýchlejšie, lebo sa odbúrajú obavy, ktoré to brzdili .

Poznáš nejakého tatera, ktorý nemá na svojom tele žiadne tetovanie?

Áno. Môj učiteľ (smiech). Klamala by som keby poviem, že nemá žiadne, ale má len jedno a aj to na nie viditeľnom mieste. Je to rarita medzi tetovačmi.

Keď som si trochu na internete čítala o tateroch a ich štýloch, narazila som na video, kde ženám v USA prekrývali jazvy po operáciách – napríklad po rakovine prsníka tetovaním. Môže sa tetovať na jazvu alebo cez ňu?

Jazvy by sa v podstate tetovať nemali. My tetovači ale vieme, že v určitých prípadoch sa to dá.

Ako je to so znamienkami a prípadnými pehami – môžeme umiestniť tetovanie na miesto, kde ich máme veľa?

Cez znamienka ani pehy sa tetovať nesmie. Ak sú v mieste, kde chceme tetovanie umiestniť, tak ich buď obídeme ( teda vynecháme ) alebo napasujeme pri obtláčaní tak, aby do tetovania nezasahovali. A ak ich je príliš veľa, zvolíme iné miesto.

Čo musím urobiť, ak by som sa chcela stať taterkou?

Začať sa učiť tetovať (smiech).