RETRO FOTO: Oberačka v roku 1950 - splnené plány a usmiate družstevníčky

Bratislava je najstaršou vinohradníckou obcou na Slovensku. A hoci vinice čoraz viac ustupujú developerským projektom, vinársku tradíciu uchováva viacero rodín a podnikov.

História vinárstva a produkcie vína v Bratislavskom regióne je bohatá a siaha do ďalekej minulosti. Prvé písomné záznamy o pestovaní viniča v okolí Bratislavy pochádzajú z rokov 997–1038. Hrozno sa tu však pestovalo oveľa skôr. Dlhé storočia predstavoval náš kraj najvýznamnejší vinohradnícky región Slovenska. Bratislavskí vinári sa tešili veľkej priazni samotnej kráľovnej Márie Terézie. V 16. až 18. storočí mala Bratislava najväčšiu výmeru vinohradov a bola najväčším producentom vína na území Slovenska.

Svätý Martin – patrón mesta

Prvé slovenské vína tohtoročného zberu budeme môcť ochutnať už začiatkom novembra. S ich ochutnávkou je spojený Sviatok svätého Martina, jedného z patrónov Bratislavy. V našom meste sa oddávna spájal s hodovaním a jarmokmi a v súvislosti s vinohradníctvom a vínom samotným sa k nemu viazali i zaujímavé právne a spoločenské úkony. V tento deň malo mesto vyhradené právo čapovať víno vo svojich pivniciach aj napriek tomu, že to bol tzv. Bannzeit (zavedený v 16. storočí), čiže čas, kedy mali ostatní bratislavskí vinohradníci výčap vína zakázaný.

Povojnová obnova

V čase, keď boli odfotografované naše archívne zábery, teda v päťdesiatych rokoch minulého storočia, prechádzalo vinohradníctvo v Bratislave veľkou obnovou. V roku 1945 súkromní vinohradníci začali zakladať svojpomocné spolky, aby po vojne znovu vybudovali zničené vinice a pokračovali vo vinárskej tradícii regiónu. O tri roky neskôr bolo založené Prvé vinohradnícke výrobné družstvo v Bratislave.

Ako informuje Poľnohospodárske družstvo Bratislava – Vinohrady, „osemdesiatsedem jeho zakladajúcich členov začalo spolu hospodáriť na 65 hektároch viníc a sadov“. Išlo o chotáre ležiace na južných svahoch Malých Karpát, vinice v Karlovej Vsi a Devíne.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Odporúčame