Restaurant Day nebol len o jedle. Bratislavčanom predstavil občianske združenia v celkom inom svetle

Prvotným cieľom celého Restaurant Day nebolo zarobiť. “Reštaurácie” fungovali na báze dobrovoľného príspevku – „Zaplať, koľko chceš“. V prípade neziskoviek ľudia mohli ochutnať niektoré z ich špecialít a zároveň podporiť ich aktivity, ktorými menia veci v Bratislave k lepšiemu.

„Cieľom Restaurant Day je, aby sa dostal do zaujímavých lokalít a ponúkol netradičné a originálne recepty ľuďom, ktorí sa radi spoznávajú a cítia dobre v komunite,” povedala pre Bratislava24.sk Sandra Štasselová, programová koordinátorka darcovského portálu Dobrá krajina, ktorý v spolupráci s Nadáciou Pontis organizovali Restaurant Day v Bratislave už po druhý raz.

Viac o Restaurant Day sa dočítate tu: Špeciálna príležitosť, kedy si každý môže otvoriť reštauráciu na jeden deň. Aj v Bratislave

Varili i tí, ktorí veľakrát na jedlo sami nemajú

Do Restaurant Day sa okrem iných zapojilo v Bratislave aj denné a integračné centrum Domec. Ten spravuje občianske združenie Vagus, ktoré sa venuje ľuďom bez domova. OZ vzniklo ešte v roku 2011. Založili ho sociálni pracovníci, ktorí s touto sociálnou skupinou pracovali už dlho. Medzi projekty združenia patrí Streetwork s ľuďmi bez domova, kaviareň Dobre&Dobré a denné nízkoprahové a integračné centrum pre ľudí bez domova Domec. Práve v ňom sa konal aj Restaurant Day.

„Pre nás je to premiéra a zároveň výborná príležitosť v tom, že na miesto, na ktoré bežne ľudia nechodia, teraz môžu prísť a na vlastné oči vidieť našu prácu. Takto sa môžeme stretnúť pri dobrom jedle so všetkými, ktorí nám fandia,” povedal Sergej Kára, predseda OZ Vagus.

Domec vznikol pred rokom a pol. Mesto poskytlo občianskemu združeniu Vagus priestory za symbolické euro s tým, že pracovníci združenia museli dať celý priestor dokopy. Denné centrum takéhoto typu v súčasnosti v Bratislave nie je. Domec je otvorený vždy od pondelka do piatka a svojim klientom poskytuje čo najkvalitnejšie služby pre ľudí bez domova. V centre pracuje momentálne šesť stálych zamestnancov. Kapacita je 80 ľudí, pričom denne ho navštívi v priemere 65 klientov.

„Základom systematickej práce s ľuďmi bez domova je streetwork. niektorých ľudí, s ktorými pracujeme a sú našimi klientmi, sa nám podarilo nakontaktovať na ulici, v rôznych zrúcaninách, chatkách, uličkách, v lese práve v rámci tejto služby. Domec nadväzuje na služby streetwork-u, ktorý zabezpečuje základné služby klientom ( strava, oblečenie, vybavenie dokladov). Je to už v podstate taká nadstavba, kde človek môže prísť a naši pracovníci sa mu tu budú individuálne venovať. Navyše sa tu môže osprchovať, k dispozícii tu má oblečenie, sociálne poradenstvo a podobne,“ uviedla Barbora Petrgálová, liečebná pedagogička, ktorá nás previedla Domcom.

Každý potrebuje mať svoj domov

Centrum Domec je pomyseľne rozdelené na dve zóny. Jedáleň, ktorá je kľúčová a kde sa väčšinou všetci stretávajú a ďalšia časť, ktorá predstavuje denné centrum so základnými službami. Nájdete tu aj integračnú časť, kde sociálni pracovníci pracujú s klientmi hĺbkovo.

V hlavnej časti Domca sa nachádza miestnosť so stolmi a stoličkami, kde sa môžu ľudia bez domova zdržiavať celý čas. Na tomto mieste sú im rovnako poskytnuté raňajky aj obed. „Je to taký ten bezpečný priestor, kde môžu piť kávu, sedieť, oddychovať, rozmýšľať,…“ predstavila nám prvú miestnosť pracovníčka Barbora.

V spodnej časti Domca sú toalety, sprchy, poradňa, oddychová zóna s internetom a knižnicou a ošetrovňa. Táto časť je zároveň aj najviac využívaná. Vo vrchnej časti sa nachádza miestnosť na výcviky a terapie a miestnosti pre zamestnancov.

Keď príde klient do centra, ako prvé je potrebné, aby sa zaregistroval v okienku. „Máme vytvorený systém, ktorý eviduje každého jedného klienta a tak vždy vieme, čo už sme s ním riešili, prípadne čo budeme,“ vysvetlila Barbora.

K dispozícii je poradňa, kam chodia ľudia bez domova v rámci poradenstva. „So sociálnymi pracovníčkami si tu klienti vybavujú občianske preukazy, rodné listy, všetko čo potrebujú a o čo väčšinou na ulici prídu. Rovnako si sem majú možnosť posielať poštu,“ doplnila sociálna pracovníčka.

Klienti môžu tiež využívať sprchy, ktoré sú im poskytnuté zadarmo. Avšak s tým, že vždy majú rozdelené služby a rajóny a musia si tak po sebe upratať. Za tieto služby dostávajú kredit a zaň si následne môžu vybrať obed. K dispozícii majú aj knižnicu s internetom a knihami, kde si môžu hľadať prácu, brigády, čítať knihy. „Súčasťou tejto miestnosti je aj šatník, kde nájdu klienti oblečenie, ktoré si môžu vybrať každý štvrtok za poplatok. Ide o pár centov a hoci toto šatstvo máme zo zbierok, snažíme sa ich takto motivovať k tomu, aby pochopili, že nič nie je zadarmo a treba pre to niečo urobiť,“ ukázala nám úhľadný šatník Barbora.

V ošetrovni poskytujú pracovníci klientom služby akými sú dezinfekcia, obväzovanie či bežné lieky proti bolesti. Ak niekto potrebuje antibiotiká alebo nejaké zložitejšie ošetrenie, každú stredu do Domca chodí lekárka, ktorá je podľa slov pracovníčky otvorená aj týmto klientom. „V Bratislave je totižto veľmi náročné nájsť lekára, ktorý by ošetroval ľudí bez domova. Tento celý proces je veľmi náročný. Napríklad keď potrebujeme neurológa, chirurga alebo iného špecializovaného lekára,“ dodala Barbora Petrgalová.

Človek si zvykne na všetko

V Bratislave v súčasnosti žije 3000 až 3500 ľudí bez domova. Občianske združenie Vagus pracuje počas roka približne s 1000 ľuďmi bez domova. Pracovníci vyrážajú do terénu od 17:00 do 22:00. Ich práca v teréne prebieha dvoma formami, prvou je samotné vyhľadávanie ľudí bez domova, a to aj na miestach, kde by si bežný človek vedel predstaviť domov len ťažko a druhou je výdaj stravy 3-krát do týždňa na konkrétnych miestach.

Systém streetworku funguje v Bratislave už asi 7 až 8 rokov. Sociálni pracovníci v podstate mapujú celú Bratislavu. Vedia kde hľadať a kam ísť. „Ľudia bez domova nie sú takí, že by sa často presúvali. Intenzívne chodievame za nimi na známe miesta a veľakrát sa aj stane, že dostaneme tip od samotného klienta či podnet od občanov,“ vysvetlila Barbora.

Ako dodala, akú dlhú dobu je klient na ulici, tak dlho trvá, kým sa z nej dostane do normálneho života. „Človek si zvykne na všetko.“

Ľudia bez domova sa práve počas streetworku dozvedia o Domci, a tak ho väčšinou aj začnú navštevovať. „Tu sa ich viac chopíme a začneme na nich pracovať. Hovorí sa, že 1,5 až dva roky bez práce je to obdobie, kedy človek stráca pracovné návyky, a potom je veľmi ťažké znova si ich osvojiť. Preto si niekedy klient vyžaduje hĺbkovú, dlhodobú prácu. Respektíve, spoluprácu,“ povedala pracovníčka Barbora na záver.