Príbehy cintorínov: Bratislavské krematórium je klenotom. Spája človeka s prírodou
Bratislavské krematórium je vynikajúcim dielom slovenskej architektúry. Prírodu, z ktorej pochádzame, tu cítiť všade.
Urnový háj v Bratislave – Lamači možno považovať za jeden z najkrajších čo sa týka tvorby pohrebísk v minulom storočí. Objekt krematória postavili v roku 1968 podľa návrhu architekta Ferdinanda Milučkého. Autor bol predstaviteľom neskorej moderny.
Môžu nám ho závidieť aj v Škandinávii
Areál krematória by sme mohli prirovnať k škandinávskej architektúre – kladie dôraz na prepojenie človeka s prírodou. Pôsobivé sú najmä veľké presklenné steny obradnej miestnosti, cez ktoré pri smútočnom obrade presvitá svetlo a prepája sa interiér s exteriérom. To navodzuje pocit dávnej a večnej spätosti s prírodou.
Od začiatku prevádzky krematória v roku 1969 tam bolo spopolnených viac ako 104-tisíc zosnulých. V parku v okolí obradnej budovy sa nachádza približne 11-tisíc urnových miest.
Urnový háj je miestom posledného odpočinku hercov Samuela Adamčíka, Andreja Bagara, Paľa Bielika známeho z úlohy Jánošíka, Františka Dibarboru či Martina Gregora.
Miesto posledného odpočinku tam našiel aj významný grafik a ilustrátor Albín Brunovský, ktorý bol hlavným predstaviteľom fantazijného realizmu druhej polovice 20. storočia. Ilustroval množstvo kníh pre deti a mládež. Z politikov tu majú hrobové miesto Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský aj Karol Šmidke.