Prečo sa bezdomovectvo týka všetkých Bratislavčanov: 5 zásadných otázok a odpovedí
Zrejme ste si ich už všimli. Sú na ulici každý deň, no predsa ich nie všetci ľudia vidia. Niektorí z nich žobrú, niektorí len ticho kľačia, iní sa snažia privyrobiť si predajom časopisu. Bratislava má obrovský problém - približne 4-tisíc bezdomovcov v jej uliciach.
Predstavitelia bratislavských organizácií a združení – OZ Vagus, Proti prúdu, Depaul Slovensko, Nadácia Pontis a Divadlo bez domova – sú znepokojení a tvrdia, že bezdomovectvo sa týka nás všetkých. Dlhodobá apatia a neriešenie tohto problému má totiž podľa nich závažné dôsledky pre celú spoločnosť. Na túto tému sa v rámci Mesiaca bez domova včera konala diskusia v kaviarni Dobre&Dobré.
1. Týka sa bezdomovectvo všetkých obyvateľov mesta?
V Bratislave chýba prevencia a cenovo dostupné bývanie. Následkom toho ostávajú ľudia v ťažkej sociálnej situácii na uliciach a bez pomoci. Mesto problém bezdomovectva odsúva na okraj a nie je schopné ho riešiť. Neuvedomujeme si ale, že každý sa môže ocitnúť na ulici.
No i tí, ktorí sa tam ocitli, majú právo dôstojne žiť. Títo ľudia možno stratili svoj domov, no nemali by strácať aj ľudskú dôstojnosť. Preto by mali mať prístup k službám, ktoré im pomôžu postaviť sa na vlastné nohy.
Mesiac bez domova vznikol preto, aby sa o tomto probléme dozvedelo viac ľudí a vytvorila sa Spoločenská objednávka – výzva konať – aby sa tento problém stal témou aj pre politikov a začal sa riešiť.
Obchodná, Nám. SNP, Petržalka, … Bezdomovectvo sa týka všetkých. Tých, ktorí sa ocitli na ulici i tých, ktorí denne okolo nich prechádzajú a aj samotného mesta. Či už im vadí, že tam sú lebo ich to „otravuje“ alebo pretože tam nepatria a je im ich ľúto. Všetci chcú spoločnú vec, a to, aby sa z ulice dostali. Nie na okraj, nie preč z mesta. Ale napríklad do zamestnania, do svojich vlastných domovov.
2. Kto má problém bezdomovectva riešiť?
Mesto, obec, štát, neziskovky? Ideálne by bolo, keby problém bezdomovectva spoločne riešili neziskové organizácie v spolupráci s mestami, obcami, pričom podmienky na túto spoluprácu by mal vytvárať predovšetkým štát. Každý má nezastupiteľnú a konkrétnu úlohu.
Nezvávislé odhady odborníkov, ktorí pomáhajú ľuďom bez domova v Bratislave hovoria, že len v hlavnom meste prežíva 4-tisíc ľudí, ktorí nemajú domov. Nemajú kde prenocovať, vykonať osobnú hygienu, nedostanú potrebnú zdravotnú starostlivosť.
„Mám pocit, ako keby dnes všetko ležalo na našich pleciach,“ uviedol Sergej Kára z OZ Vagus. „Povie sa, veď sú tu organizácie a združenia, tie sa postarajú, ale my nevieme vyriešiť všetko,“ dodal.
3. Koľkokrát ste si povedali, že si za to môžu sami?
Koľkokrát ste si povedali, že „sú na ulici vlastným pričinením“? Zamysleli ste sa niekedy, že alkohol nemusí byť jedinou príčinou, prečo ľudia končia v uliciach mesta bez strechy nad hlavou? Iste, alkohol a iné závislosti, ktoré postupne oberú človeka o peniaze a veľakrát aj zdravý úsudok, sú veľmi častou príčinou. Niekedy ale naopak, za závislosťou stoja iné vážne problémy.
Najčastejšími dôvodmi prečo končia ľudia na ulici sú finančné problémy, rozvody, nezhody v rodine, strata zamestnania, strata blízkej osoby a podobne. „Väčšinou je to súhra okolností, málokedy je to len jeden dôvod, prečo sa ľudia ocitnú na ulici. Človek má dlhy, nemá rodinu, ktorá by ho podržala, začne piť, dlhy sa prehĺbia, človek sa nevie vyrovnať so situáciou a končí na ulici,“ doplnil Kára.
Dôkazom sú aj tieto skutočné príbehy:
„Mal som riadny život, žil som s rodičmi, mal som prácu, zarábal som…,“ začal svoj príbeh Milan. „Zrazu prišla kríza a do toho som mal priateľku, ktorú moja mama neprijala a vyhodila ma z domu. Kríza ma obrala o predošlý príjem a napokon i o prácu, ostala mi hypotéka, ktorú som nemal ako platiť, dlhy sa zvyšovali. Z Michaloviec som prišiel do Bratislavy robiť na stavby. Vyplácanie však nechodilo, navyše začali mrazy, práce na stavbe teda už neboli a ja som bez peňazí nemal kde bývať. Trvalo mesiac, kým som si priznal, že som bezdomovec,“ povedal Milan, ktorý pracuje momentálne ako čašník v kaviarni Dobre&Dobré, ktorá zamestnáva ľudí bez domova.
Milan je živým dôkazom toho, že predsudky ľudí opierajúce sa o tvrdenia že „pomoc nechcú“, „pracovať nevedia, piť áno“ a iné, nie sú vždy pravdivé a niektorým bezdomovcom krivdia. Treba si uvedmoiť, že i oni sú ľudia, ktorí majú svoje potreby, túžby a sny a bez pomoci druhých je veľmi ťažké ich dosiahnuť.
Na diskusii sa zúčastnila aj bezdomovkyňa Veronika, ktorá predáva časopis Notabene už od prvého čísla. „Nepoviem vám koľko som na ulici, to nerátam, ale aj ja mám svoje sny. Jedným je práca a druhým vlastný dom so záhradkou. Som ale na dôchodku a už ma nikto nezamestná.“
Bezdomovec Dodo, ktorý bude zapojený aj do nového projektu Nosiči batožiny sa tiež na ulicu nedostal vlastnou vinou. „Dostal som slabší infarkt, robil som totižto 17 týždňov dvanásťhodinové služby.“ Podľa neho chodia ľudia v Bratislave s klapkami na očiach, nevšímajú si jeden druhého. „Myslím si, že keby to bolo opačne a ľudia by vedeli, ako podať pomocnú ruku, tých bezdomovcov by tu dnes nebolo 4-tisíc.“
4. Je ľahké zaradiť sa späť do spoločnosti?
Nie. To je jasná odpoveď. Človek totižto musí bojovať hneď s niekoľkými problémami. Jedným sú predsudky ostatných ľudí, druhým legálna dohoda a teda legislatíva a prekážkou môžu byť tiež samotné návyky respektíve neskúsenosť bezdomovcov.
„Z ulice dostať sa do zamestnania je veľmi náročné. Každý na vás pozerá, necítite sa dobre. Človek sa najprv musí ubytovať, aby mal nielen podmienky na hygienu napríklad, ale aby aj mal nejakú adresu,“ povedala bezdomovkyňa Veronika. „Potom ale prídu predsudky, nikto sa nepýta ako ste sa skutočne dostali na ulicu a prácu vám nakoniec nedajú.“
Veľakrát títo ľudia nemajú osobné doklady, stratia ich na ulici. Nemajú bydlisko a nie sú ani nikde prihlásení. Vytvoriť legálnu pracovnú dohodu je skutočne veľmi zložité. Jednak stoja v ceste exekúcie a na druhej strane ak sa aj podarí prácu si nájsť, problémom býva samotné vyplácanie. Ľudia bez domova nemajú bankové účty, tie sú zväčša zablokované a peniaze zamestnávateľ nemá kam posielať. Málokto vypláca na ruku.
Z pohľadu s.r.o. je takýto človek úplne nezamestnateľný. Riešením je napríklad kaviareň Dobre&Dobré a od pondelka pribudne ďalší projekt – Nosiči batožiny .
5. Prečo by všetci mali pomôcť?
„Ľudia sa pýtajú prečo by mali pomôcť. To je taká otázka… predsa pretože sme ľudia,“ povedal Peter Kadlečík, z OZ Proti prúdu (vydavateľ Nota bene) a terénny sociálny pracovník. „To je ako keby niekto dostane rakovinu pľúc a lekár mu povie, že ho nebude liečiť pretože fajčil. Tak nebudeme riešiť ani bezdomovcov? Ja to robím pretože ma to baví a pretože vidím výsledky. Tie by sme nakoniec chceli vidieť všetci,“ dodal Kadlečík.
Podľa Káru je všetko o rešpekte a akceptácii jeden druhého. „Ide o sociálne uzdravovanie ľudí. Je to všetko o prístupe, vzájomnom porozumení a partnerstve. Najväčším problémom je nevôľa politikov,“ uviedol na záver.