Po prvýkrát sa na Zimnom štadióne začalo korčuľovať presne pred 75 rokmi
O umelej ľadovej ploche v Bratislave sa uvažovalo už v priebehu prvej polovice 30. rokov 20. storočia. Reálne kontúry plán nadobudol v roku 1935 a 28. októbra 1939 sa začalo s výstavbou plochy na dnešnej Trnavskej ceste.
V Bratislave otvorili pred 75 rokmi dňa 14. decembra 1940 Zimný štadión – prvú verejnú ľadovú plochu. Bol súčasťou Tehelného poľa, ktoré sa v tom čase formovalo ako moderné športovo-rekreačné zázemie Bratislavy.
Slávnostné otvorenie sa konalo 15. decembra 1940, prvé oficiálne hokejové stretnutie odohrali 21. decembra 1940. Svoje miesto na klzisku si okrem hokejistov našli aj krasokorčuliari a samozrejme aj verejnosť.
Zariadenie na tvorbu ľadovej plochy vyrobili v strojárňach v Brne vo vtedajšom protektoráte Čiech a Moravy. Ľadová plocha mala rozmery 60 × 30 metrov a bola ohraničená mantinelmi.
Pre divákov postavili drevenú tribúnu, zmestilo sa na ňu 300 osôb. V roku 1945 bol vypracovaný definitívny projekt krytých tribún s kapacitou 11.500 miest. Prvé tribúny pribudli v rokoch 1948–1949.
Realizáciu projektu ukončili v roku 1957 prekrytím štadióna oceľovou konštrukciou s podpornými stĺpmi. Prekrytie si vyžiadali Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, ktoré sa konali v Bratislave v roku 1958.
Ďalšiu výraznú rekonštrukciu absolvoval Zimný štadión v rokoch 1990–1992. Bratislava spoločne s Prahou hostila v roku 1992 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.
Od 29. septembra 1995 nesie štadión meno najznámejšieho a najúspešnejšieho slovenského krasokorčuliara Ondreja Nepelu.
K ďalšej rekonštrukcii štadióna prišlo v rokoch 2009–2010. Do súčasnej modernej podoby ho prestavali pre potreby Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2011.
Okrem športových podujatí sa hala s kapacitou 10 tisíc miest využíva aj na koncerty a iné akcie v meste.
Prečítajte si aj: ME v krasokorčuľovaní : Organizátori uvažujú nad rozšírením kapacity štadióna