Rôzne

Po prešporských popraviskách v uliciach nezostalo ani stopy

Popravy boli v stredoveku verejným divadlom, veľkou udalosťou, na ktorú sa chodili zabávať nielen dospelí, ale aj deti. V deň popravy sa nemuselo pracovať, krčmy boli plné, hodovalo sa a pilo. V jedálničku nechýbali pečené ryby či klobásy.

Ilustračný obrázok k článku Po prešporských popraviskách v uliciach nezostalo ani stopy
Zdroj: Bratislavskí majstri kati

V roku 1474 získalo mesto Prešpork od kráľa Mateja Korvína právo postaviť popravisko. Vykonávateľom mestského práva bol kat, popravy vykonával spolu so svojimi pomocníkmi.

Prvé popravisko v meste stálo na Hlavnom námestí pred radnicou. Keď bolo potrebné vykonať spravodlivosť, narýchlo sa na námestí postavilo drevené popravisko. Každú takúto „udalosť“ hlásili z veže radnice.

Za mestskými hradbami pred Michalskou bránou stálo ďalšie popravisko. Na oboch z nich sa vykonávali tresty smrti obesením, sťatím, ale aj lámaním kolesom. Popraviská sa používali súčasne.

Trest smrti upálením sa vykonával len pred Michalskou bránou. Tu upálili napríklad Agathu Toott Borlobaschinovú, ktorá sa podľa záznamov previnila lietaním na metle, obchovaním s diablom a oslepením Prešporčanky.

Ak bola žena obvinená z čarodejníctva, šance na záchranu boli mizivé. Mohla sa len priznať pod tlakom mučenia a udať svoje pomocníčky.

Poprava ohňom mala pre čarodejnicu symbolizovať očistu duše. Napriek tomu, že bolo telo na zemi hriešne, duša mohla byť od hriechov očistená v plameňoch na hranici.

Trest smrti utopením bol určený len pre ženy. Väčšinou išlo o tie, ktoré boli obvinené z čarodejníctva. Ľudia verili, že ak sa žena vynorí a prežije, je to čarodejnica. V Prešporku sa topilo pred Rybárskou bránou.

Prešporské popraviská

Známymi popraviskami v Prešporku boli popraviská na území dnešného Trnavského mýta, na dnešnej Krížnej ulici, kde stálo v rokoch 1772 – 1827 popravisko so šibenicou. Popravisko stálo aj medzi Vodnou vežou a Vydrickou bránou a za rázcestím dnešnej Trnavskej a Vajnorskej ulice.

Napriek tomu, že bolo v Prešporku oproti iným okolitým mestám popráv menej, ich počet rástol ako rástla populácia. V rokoch 1435 – 1518 popravili 26 osôb, v rokoch 1584 – 1610 popravili 55 osôb a v rokoch 1611 – 1775 to bolo až 155 osôb. Popravovalo sa až do polovice 19. storočia.

Poslednou verejnou popravou bolo sťatie Štefana Toronyiho a Pavla Kovácsa za vraždu vyslanca Užhorodskej stolice Eleka Orosza. Popravu vykonal kat Augustín Spindler. Bol posledným známym prešporským katom, ktorý vykonával verejné popravy.

Sťaté hlavy sa väčšinou ukladali do špeciálnych košov na to určených a následne sa pre výstrahu ľudu vystavovali na mestských bránach či hradbách. Telá obesených nechávali na šibenici niekedy aj tri dni alebo kým telo samé nespadlo. Potom ich kat pochovával buď pri popravisku alebo k cintorínske­mu múru.

Dôkazy o tom nájdete v mestskom múzeu, kde je časť výstavy dejín mesta venovaná práve tejto tematike. V starých staveniskách totiž boli nájdené lebky so železnými hákmi, za ktoré hlavy viseli.

Čítajte aj: Prešporský majster kat si za stínanie hláv vlastným mečom účtoval príplatok

Prešporské popraviská
4
Galéria
Zdroj: Bratislavskí majstri kati
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM