Pamiatkový úrad tvrdí, že počas výstavby garáží na hrade neboli pamiatky poškodené
V súvislosti s údajnými viacerými nepravdami, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, Kancelária NRSR požiadala o stanovisko Krajský pamiatkový úrad, aby objasnil, ako sa zaobchádzalo s pamiatkami počas rekonštrukcie severnej terasy. Stanovisko pamiatkového úradu si prečítajte v článku.
Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) uskutočnil posledný dohľad v areáli Bratislavského hradu 8. júna 2015, ktorého predmetom bola aj kontrola aktuálneho stavu ochrany pamiatok.
Na základe tohto dohľadu skonštatoval, že „nebolo zistené, že by pamiatky, resp. ich časti boli zničené. Tieto podozrenia boli aj predmetom rokovaní odborníkov, ktorí konštatovali, že nálezy zničené neboli. Odborníci, významní zahraniční archeológovia, ako aj poprední slovenskí odborníci toto konštatovali (odborné grémium konané dňa 17.3.2015), a aj písomne potvrdili“.
Stanovisko KPÚ obsahuje aj vysvetlenie tvrdení aktivistov o zničenej pamiatke tzv. Rím IV., ktorými miatli médiá a verejnosť svojimi vyjadreniami o jej odbagrovaní.
„Archeologická situácia Rím IV. nebola zničená výstavbou garáží, bola preskúmaná štandardnými archeologickými metódami a zadokumentovaná počas archeologického výskumu,“ uvádza sa v písomnom stanovisku KPÚ.
Vyjadrenia občianskych aktivistov o znehodnotení a degradovaní nálezu pamiatky tzv. Rím VII. boli takisto preskúmané KPÚ. KPÚ jednoznačne potvrdil, že tieto informácie sa nezakladajú na pravde, nakoľko pre stabilizáciu a ochranu múru boli vykonané všetky nevyhnutné a odborné postupy.
„Akýkoľvek doteraz vykonaný zásah slúži na ochranu múru tak, aby sa staticky zabezpečil a zachoval pre požadovanú prezentáciu. Múr, dlhý 16,9 m mal vždy byť zachovaný v pôvodnej nálezovej situácii a mal byť prezentovaný in situ vyznačením v teréne. Múr bol ochránený v zmysle záväzného stanoviska KPÚ, v súlade so schváleným statickým zabezpečením, technologickým postupom a pod štátnym pamiatkovým dohľadom. Samotný úkon bol vykonaný reštaurátorom. Jeho ochrana spočíva v osadení do špeciálnej stužujúcej konštrukcie," uvádza sa v stanovisku.
V prípade informácií, ktoré šíri občianska iniciatíva o odbúranej časti druhého múru a transferovanom pilieri, KPÚ skonštatoval, že „časť druhého múru nebola odbúraná, vzhľadom na jeho nestabilitu v určitom úseku bolo kamenivo po zdokladovaní rozobraté, umyté a umiestnené na určené miesto pre účely reštaurovania. Transfer torza piliera zásadne narušeného vybudovaním šachty v 80-tych rokoch 20. storočia, bol uskutočnený z dôvodu plánovanej prezentácie v expozičných priestoroch Bratislavského hradu a nevyhnutnou potrebou jeho reštaurovania a kompletizácie pred samotnou prezentáciou.“
KPÚ úrad k transferu ďalej uviedol, že bol vykonaný na základe jeho záväzných stanovísk, všetko prebehlo v súlade s technologickým postupom, ktorý bol vopred schválený a pod štátnym pamiatkovým dohľadom Ing. arch. Ivana Staníka. V závere vyjadrenia KPÚ skonštatoval, že všetky záchranné, sanačné, projekčné a realizačné práce boli a sú vykonávané v zmysle ich stanoviska. ( č. KPUBA-2014/18805–2/71703/STA zo dňa 3.11.2014 vypracované Ing. arch. Ivanom Staníkom).
Kancelária Národnej rady SR pokladá za lživé tvrdenia aj medializované informácie občianskych aktivistov o odchode pracovníka KPÚ a odborníka na hrady a Odborného radcu KPÚ Ing. arch. I. Staníka, ktorý je Odborným radcom KPÚ. Odborník sa svojej pozície vzdal z dôvodu, že nesúhlasil s požiadavkou iniciatívy občanov o vybudovaní krycej stavby nad archeologickými nálezmi v severozápadnom bastióne (požiadavka bola formulovaná v záveroch rokovania odborného grémia zvolaného KNRSR zo dňa 17.3.2015).