Opustil nás Ján Mitošinka
Vo veku nedožitých 77 rokov v utorok zomrel prvý prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (1992-1997) Ján Mitošinka, keď nakoniec podľahol vo viacročnom boji so zákernou chorobou.
„Nevyspytateľný osud pripravil, ako už neraz, krutý paradox práve pre
človeka, ktorý so svojimi spolupracovníkmi rozbehol fascinujúcu cestu
hokejovej reprezentácie Slovenska z najnižších priečok až po postup medzi
svetovú elitu. Jánovi Mitošinkovi nedožičil potešenie z vysnívaného
cieľa – byť očitým svedkom vzrušujúcich súbojov mužstiev hokejovej
top kategórie MS na štadiónoch samostatného Slovenska. A to len pár dní
pred schvaľovaním nominácií tohtoročných kandidátov do Siene slávy
slovenského hokeja, kde figuruje aj meno rodáka z Pobedíma (29. júla
1934),“ uviedla oficiálna stránka SZĽH.
V ére jeho prezidentskej funkcie športový svet zaregistroval senzačné
víťazstvo slovenskej hokejovej reprezentácie na predolympijskej kvalifikácii
v roku 1993 v anglickom Sheffielde s postupom na ZOH 1994 v nórskom
Lillehammeri, kde Slováci obsadili skvelé šieste miesto po tom, čo
suverénne vyhrali základnú skupinu. Z obdobia, ktorého nezabudnuteľnými
míľnikmi boli prvenstvá v C-skupine v Poprade a Spišskej Novej Vsi,
v B-kategórii v Bratislave a historická premiéra v „áčku“ MS 1996 vo
Viedni, ostáva v pamäti ešte jeden veľký Mitošinkov počin –
založenie Slovenského hokejového klubu, občianskeho združenia fanúšikov,
ktorý inicioval pre zvýšenie popularity hokeja na Slovensku. V čase svojho
rozkvetu združoval SHK vyše 130-tisíc členov a konkuroval aj slávnej
futbalovej FC Barcelona.
Aj ďalšie aktivity dokresľujú všestranný rozmer jeho osobnosti.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia pomáhal uviesť do života
úspešnú koncepciu športových hokejových tried. Bol dlhoročným
riaditeľom Telovýchovnej školy v Bratislave, ktorá vychovala stovky
trénerov – nielen hokejových. Stal sa autorom
35 trénersko-metodicko-pedagogických publikácií, z toho 11 pre ľadový
hokej. Trénersky pôsobil v Slovane Bratislava, FC Barcelona a pri
reprezentáciách Československa „B“ i Španielska. S Pyrenejským
polostrovom sa viaže aj jeho ďalší životný kariérny vrchol: v rokoch
1990 – 1992 bol olympijským atašé česko-slovenskej výpravy pre letné
OH 1992 v Barcelone. O dva roky neskôr prevzal z rúk vtedajšieho predsedu
Medzinárodného olympijského výboru Juana Antonia Samarancha Trofej
k storočnici MOV. Stal sa aj čestným členom SOV a SZĽH.
Zdroj+foto: SZĽH a TASR