OBRAZOM: Jedinečný Légiovlak uvidíte aj na Hlavnej stanici
Unikátny Légiovlak je vernou replikou legionárskeho vlaku – ešalónu z obdobia rokov 1918–1920, ktorým sa československí legionári presúvali cez celé Rusko po Transsibírskej magistrále. Pojazdné kasárne tvorí jedenásť vagónov s celkovou dĺžkou 104 metrov.
Vlak je súčasťou projektu Legie 100, ktorý sa spustil v priebehu uplynulého roka pri príležitosti 100. výročia boja československých légií za samostatný štát.
Légiovlak bude ťahaný parným rušňom 422.0108, ktorý sa ako jediný prevádzkyschopný zachoval na území bývalého Československa.
Slávnostná prezentácia unikátneho historického vlaku bude 1.decembra o 10.00 hod na I. nástupišti Hlavnej stanice v Bratislave.
Súčasťou výstavy je aj množstvo dobových dokumentov a artefaktov. Posádka vlaku v dobových uniformách sprevádza vlakom s odborným výkladom a vie pomôcť aj s dohľadaním predka – legionára. Múzeum dopravy Légiovlak podporilo sprievodnými panelmi pod názvom Légie a Bratislava.
Na Bratislavskej hlavnej stanici Légiovlak zostane do 11.45 hod. Odborná i laická verejnosť všetkých vekových kategórií, pamätníci a ich potomkovia, ale predovšetkým deti a mládež si Légiovlak môžu pozrieť až do 4. decembra 2015 v Múzeu dopravy Bratislava.
Hlavnou myšlienkou projektu je navrátiť do povedomia verejnosti odkaz zakladateľov moderného štátu. „Máme veľkú radosť, že Légiovlak môžeme po prvýkrát ukázať na Slovensku s tak veľkým záujmom verejnosti. Vzdávame tým hold i legionárom, ktorí padli v bojoch o juhoslovenské hranice s Maďarmi v roku 1919,“ uviedol Jindřich Sitta, 1. zástupca ČsOL.
Prečítajte si aj: Unikátna expozícia v Bratislave: Jedinečný Légiovlak k nám zavíta po prvýkrát
Uvidíte najčastejšie používané vagóny
Légiovlak tvorí 11 zrekonštruovaných vagónov v celkovej dĺžke 104 metrov a predstavuje vojenské ešalóny prepravované železnicou, ktorými sa desaťtisíce československých legionárov prepravili naprieč Ruskom po Transsibírskej magistrále, pričom pri prejazde museli bojovať s boľševikmi.
Pre čo najväčšiu autentickosť a priblíženie podoby legionárskych vlakov a životných podmienok legionárov, ich bojovej činnosti a zvykov boli vybrané najčastejšie používané vagóny.
Vlak sa skladá z vozňa poľnej pošty, vozňa zvaného tepluška, ktorý slúžil ako pojazdná kasáreň na ubytovanie vojska, zdravotného, štábneho, obrneného, krajčírskeho, predajného, dielenského, ubytovacieho vozňa a dvoch plošinových vagónov, z nich jeden prepravuje obrnený automobil Austin.
Jeden z uvedených vozňov – dielenský sa do Légiovlaku podarilo zaradiť vďaka spolupráci slovenských partnerov – Nadácie Milana Rastislava Štefánika v Bratislave a Klubu historickej techniky pri Rušňovom depe Zvolen. Jeho exteriér predstavuje vernú rekonštrukciu historického vozňa, vyrobeného v roku 1906.
Nájdené stopy po guľkách sú nemými svedkami udalostí 1. svetovej vojny a jeho interiér tvoria dve expozície. Po rekonštrukcii ďalších dvoch vozňov bude Légiovlak v roku 2016 doplnený o veliteľský a premietací vagón.
Pojazdné kasárne
Od marca 1918 sa Československé vojsko v Rusku zabývalo vo vojenských ešalónoch. Vlaky slúžili ako pojazdná kasáreň a stali sa do roku 1920 domovom našich vojakov, ktorí ich postupne dovybavovali a zdobili.
V druhej polovici roku 1918 dochádzalo k odstráneniu improvizácií, jednotlivé jednotky boli doplňované, novosformované a budovali sa aj logistické a podporné časti ako napríklad kuchyňa, pekáreň, rôzne dielne alebo sklady, ale aj nemocnice, a to predovšetkým vo vozňoch.
Pôvodná myšlienka vytvorenia takéhoto pojazdného múzea vznikla v roku 2008. Československá obec legionárska postupne nakupovala a zrekonštruovala 11 historických vyradených vagónov. Jeden vagón dlhodobo zapožičali České dráhy, druhý, v zrekonštruovanej podobe Klub historickej techniky Zvolen.
Prvé tri zrekonštruované vagóny boli predstavené v roku 2013 na vojenskom veľtrhu IDET v Brne.
V roku 2014 mal Légiovlak už sedem zrekonštruovaných vagónov a bol pristavený v Nákladovém nádraží Žižkov. Za necelé tri týždne ho navštívilo 18 000 ľudí. Od mája 2015 absolvoval Légiovlak ako pojazdná expozícia cestu po železničných staniciach Českej republiky, za tú dobu si ho prišlo pozrieť cez 70.000 návštevníkov.
Ďalšie informácie o Légiovlaku nájdete na webe www.legiovlak.cz, alebo na profile ČsOL www.faceboook.com/CsOL.
Z histórie parných rušňov typu 422.0
Tvorcom tendrových dvojvalcových združených parných rušňov na mokrú paru u ČSD označených 422.0 bol slávny rakúsky konštruktér Carl Gölsdorf. Prvé dva stroje tohto radu boli vyrobené v roku 1898 a boli určené pre trať z Viedenského Nového Mesta do Puchbergu.
Parné rušne radu 422.0 s približným výkonom 420 kW dosahujú maximálnu rýchlosť 50 km/hod. Priemer spriahnutých dvojkolesí je 1100 mm.
Jednotlivé výrobné série sa odlišovali i tvarom uhliaku a vodných nádrží, pričom zásoba uhlia sa pohybuje od 1,9 do 2,5 m3 a zásoba vody od 5,2 do 7,5 m3. Hmotnosť rušňa v službe sa podľa výrobnej série pohybuje od 46 do 52 ton.
