Kým bol naozaj Martin na bielom koni a čo sa dialo v kúdeľnej izbičke?

Svätý Martin je patrónom vojakov, koňov, jazdcov, husí a vinárov. Najčastejšie býva zobrazený na koni s polovicou plášťa a so žobrákom.

Ilustračný obrázok k článku Kým bol naozaj Martin na bielom koni a čo sa dialo v kúdeľnej izbičke?
Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Pranostiky vznikali ako kolektívne ľudové dielko pozorovaním prírody, prírodných úkazov a javov. Tá dnešná Martin na bielom koni znamenala príchod zimy, teda už v minulosti sa regulérne očakával prvý sneh práve na Martina.

Mladý jazdec

Svätý Martin sa narodil na území dnešného Maďarska, jeho otcom bol pohanský rímsky vojak. K jazdectvu pravdepodobne proti svojej vôli nastúpil aj mladý Martin a stal sa jazdcom v jazdeckom pluku.

Svätý Martin prichádza na bielom koni. Toto prastaré porekadlo označovalo, že v dobe, kedy tento svätec oslavuje svoj sviatok, padal sneh a nezastaviteľne sa blížila mrazivá zima.

Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej je podstata pranostiky práve tu. „V prípade pranostiky má bieleho koňa obrazne predstavovať zima, ktorá pricvála znenazdajky,“ vysvetľuje Nádaská.

Človek, ktorý sa vedel podeliť

Do dejín vošiel Martin ako človek, ktorý sa vedel podeliť. Známy je príbeh, v ktorom sv. Martin stretol slabo odetého žobráka. Neváhal, vzal svoj vojenský plášť a mečom ho rozdelil na dve časti. Jednu časť daroval žobrákovi a druhú si nechal. Vďaka tejto udalosti je považovaný za ochrancu pred chudobou a táto udalosť mala za následok, že sa dal pokrstiť.

„Tento nezištný čin je príkladom aj pre nás, aby sme sa vedeli podeliť s tými, ktorí trpia núdzou,“ upozorňuje na pozadie udalosti Nádaská.

Zdroj: TASR

Čas pokoja

Na sv. Martina sa svätili a dodnes svätia mladé vína. Týmto dňom štartujú obľúbené oslavy mladého vína, kedy milovníci hroznového moku ochutnávajú to najlepšie z tohoročnej úrody.

"Na vidieku začínal od Martina pokojnejší čas. Už sa nepracovalo na poliach, muži opravovali náradie, ženy a dievky začínali s priadkami, pradením ľanu a konope a s páračkami peria,“ rozpráva etnologička. Priadlo a páralo sa spoločne, obyčajne sa celá dedina stretla v tzv. kúdeľnej izbe.

Priadky boli doménou slobodných dievčat, ktoré sa schádzali každý večer a pri pradení sa rozprávali a spievali si. Pred polnocou za nimi prichádzali slobodní mládenci a spolu žartovali a hrali sa rôzne hry. Potom každý mládenec odprevadil svoje dievča domov.

Páračky peria zase obľubovali vydaté ženy. Perie sa páralo, najmä v tých rodinách, kde mali dcéru súcu na vydaj, pretože súčasťou výbavy boli aj nové vankúše a periny. Aj na páračky chodili muži a vystrájali tam ženám rôzne pestvá, teda žartovné kúsky. Takto si naši predkovia krátili dlhé zimné večery.

Na svätého Martina, plače husia rodina.

Na svätého Martina, kúri sa z komína.

Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí.

Na Martina medveď líha.

Na svätého Martina drž sa, synku, komína.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Odporúčame