Mladý Afričan skúša šťastie v 4. Lige: už teraz mi tu je zima, ale na sneh sa už teším

Iba 22 ročný Kamerunčan celým menom Tsimi Mevoula Dieudonne koncom augusta prvý krát v živote opustil Afriku a vybral sa na druhý kontinent. Možno všetkých prekvapí prečo sa v Európe rozhodol práve pre Slovensko a prvou zastávkou sa mu stal amatérsky klub v mestskej časti Devínska Nová Ves. Prečítajte si exkluzívny rozhovor prečo si mladý futbalista vybral práve pre Bratislavu a čo hovorí na úroveň futbalu v našich končinách?

Priznám sa, regionálne bratislavské súťaže sledujem už niekoľko rokov, ale Afričan v 4. lige to sa tak často nevidí. Ako si sa dostal práve do Devínskej Novej Vsi?

Je pravda, že sa ma často ľudia pýtajú čo tu vlastne robím, ale ja im vždy s úsmevom odpoviem, skúšam šťastie ako futbalista. Vždy nasleduje ich začudovanie sa a ďalšia otázka, prečo práve Devínska? Mám pre nich jednoduché vysvetlenie, kontaktoval ma môj agent a ponúkol mi možnosť ísť hrávať do Európy. Nemal som prečo otáľať, niekde sa začať predsa musí.

Neľutuješ, že ťa zavolal práve na Slovensko, keďže my nepatríme medzi futbalové veľmoci?

Úprimne veľa som toho o Slovensku nevedel. Registroval som iba úspechy vašej reprezentácie na Majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike a pamätám sa na dva kluby, ktoré bojovali v Lige Majstrov. Ale popravde to bolo asi všetko. Vedel som, že ak prídem hocikam čaká ma nový svet a oveľa väčšie možnosti ako u nás doma.

Vždy bol tvoj sen stať sa profesionálnym futbalistom?

Futbal som začal hrávať už ako malý chlapec, ale do naozajstného tímu som sa prihlásil, až keď som mal 14 rokov. V 17 som chcel dokončiť strednú školu, takže som musel aktívnu kariéru na nejaký čas prerušiť. Neskôr o dva roky sa niektorí moji kamaráti rozhodli pokračovať v štúdiu na univerzite, ale ja som si zvolil dráhu futbalistu. Prihlásil som sa do Zoe Fotball Academy, odkiaľ ďalej viedli moje kroky do rezervy tímu Canon De Yaounde. Išlo o klub z druhej ligy. Neskôr ma kontaktoval jeden tréner z Botswany a tak sa z Kamerunu sťahoval.

Kamerun aj Botswana je pre nás Slovákov veľká neznáma. V ktorej krajine je futbal na vyššej úrovni?

Botswana je oproti Kamerunu možno na tom o stupienok horšie. Ale podpísal som zmluvu s tímom z najvyššej súťaže a tak som sa stal profesionálom s pravidelným zárobkom. Dostal som vlastný byt, ale nezaspal som na vavrínoch a chcel som sa neustále zlepšovať.

Následne ťa kontaktovali ľudia zo Slovenska. Ako dlho ti trvalo rozhodnúť sa, že tvoja budúcnosť bude na nejaký čas spájaná s Bratislavou?

Hneď ako sa mi ozval môj agent, že je tu možnosť dostať sa do Európy neváhal som ani minútu a rozhodol sa novú výzvu prijať. Viem, že niekoho môže takéto riskovanie prekvapiť, ale ja som veril v svoje schopnosti. Zdravé sebavedomie je dôležité ak sa chcete v novej krajine presadiť.

Ak porovnáme podmienky pre futbal, sme na tom lepšie ako africké krajiny?

To rozhodne áno, aj keď asi mi dáte za pravdu, že aj na Slovensku by sa dalo v oblasti futbalu veľa toho zlepšiť, ale v porovnaní s Afrikou ste na tom stále dobre. Už len tá možnosť, že každé mužstvo môže trénovať na trávnatej ploche je veľkým plusom. U mňa doma sme sa na normálne ihrisko dostali akurát tak v deň zápasu. Inak trénujete na prašných plochách, ktoré sa tím futbalovým niekedy ani len nepodobajú.

Čo hovoríš na Bratislavu, páči sa ti naše hlavné mesto?

Myslím si, že každé mesto na starom kontinente by ma niečím upútalo, rovnako tak Bratislava. Centrum mesta je veľmi pekné, občas sa tam vyberiem na prechádzku. Ale asi najradšej mám voľný čas strávený v prírode. Hlavne Devínska je obklopená nielen domami, ale aj lesmi, ktoré sú úplne odlišné ako u nás doma. Jediné čo mi tu prekáža je chladné počasie. Niekedy, aj keď som dobre naobliekaný drkocem sa od zimy.

Zima? Momentálne tu panuje príjemné jesenné počasie. Chladné mesiace ešte len prídu. Videl si už niekedy sneh?

Do Bratislavy som prišiel v auguste a neustále tu pršalo, takže som si myslel, že toto je typické slovenské počasie. No potom ma ľudia opravili, že tohtoročné leto bolo jedno z najhorších za posledných pár rokov a na právu zimu sa mám ešte len tešiť. V novembri sa na dva mesiace vraciam domov, ale v januári prídem naspäť. Prinesiem si veľa teplého oblečenia, ale priznám sa na sneh sa už teším, pretože nikdy som ho predtým nevidel.

Čiže onedlho sa vraciaš do Afriky. Čo budeš o Slovensku a o Bratislave rozprávať doma?

Iné časti Slovenska ako Bratislavský kraj som nemal možnosť spoznať, ale ľudí, ktorých som za ten čas stretol boli veľmi milí a priateľskí. Aj keď som pre svoj exotický vzhľad odlišný od miestneho obyvateľstva málokedy sa mi stalo, že by mi to dal niekto pocítiť. A rozhodne spomeniem, že sú tu krásne ženy a ľudia sú veľmi pohostinní.

Ochutnal si aj tradičné slovenské pokrmy?

Áno, vaša kuchyňa mi veľmi chutí, aj keď sa od tej našej začne líši. No jediné čo mi nesadlo je váš tradičný alkohol borovička, na ktorú dobré spomienky nebudem mať (smiech).

Veríš, že ti Bratislava pomôže odštartovať hviezdnu kariéru? Aké sú tvoje najbližšie plány?

Keby som tomu neveril nebol by som tu. Chcem pomôcť Devínskej k postupu do vyššej súťaži a po sezóne uvidím čo bude ďalej. Myslím si, že sa mi už podarilo pretransformovať sa na iný štýl futbalu a neustále na sebe tvrdo pracujem. Započul som, že sa na mňa chodia pozerať funkcionári z iných tímov, ale momentálne je pre mňa prvoradé odvádzať dobré výkony za klub, v ktorom práve pôsobím.

Kam by si sa chcel jedného dňa dostať. Máš svoj vysnený klub?

Už ako malý chlapec som sníval, že sa raz dostanem do krajiny, kde sa futbal zrodil. Preto Anglicko je moja srdcovka. Keby som jedného dňa obliekol dres Arsenalu Londýn, vtedy by som bol najšťastnejší človek na Zemi. Ale ako som už povedal najprv musím na sebe tvrdo pracovať a momentálne ma ešte čaká dlhá cesta, aby som dokázal svoj sen skutočne pretaviť do skutočnosti.