Mirbachov palác sa skrýva pod lešením
Reštaurátorské práce sú zamerané na obnovu fasády, kamenných portálov, soklov a ostení, drevených okien, dverí a takisto aj mreží tejto pamiatky.
Hlavné mesto prostredníctvom svojej organizácie Generálny investor Bratislavy začalo s obnovou fasády na Mirbachovom paláci. Práce odštartovali v druhej polovici júla s predpokladaným ukončením ku koncu septembra.
Projekt sa realizuje v rámci opráv kultúrnych a pamiatkovo chránených objektov financovaných z dotácie vlády pre hlavné mesto.
Zaostrené na fasádu
„Po oprave ciferníka hodín na Radničnej veži, fasády na kostole Klarisiek a popri obnove horného hradu Devín venujeme pozornosť aj ďalšej dôležitej kultúrnej pamiatke nášho mesta –Mirbachovmu palácu. Začali sme s reštaurátorskou obnovou bohato členitej uličnej fasády tohto rokokového klenotu,“ povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Obnova by mala trvať približne 70 dní od začatia prác.
Reštaurátorské práce realizuje mestská organizácia Generálny investor Bratislavy od 15. júla 2016. Práce odsúhlasil Krajský pamiatkový úrad.
„Reštaurátorské práce sú zamerané na obnovu fasády, kamenných portálov, soklov a ostení, drevených okien, dverí a takisto aj mreží tejto národnej kultúrnej pamiatky,“ povedal riaditeľ mestskej organizácie Generálny investor Bratislavy Vladimír Gašperák.
Čítajte aj: Grassalkovichov palác nebol vždy ohradený mrežou
Rokokový klenot
Mirbachov palác patrí k najzachovalejšej pôvodnej architektúre starého Prešporka.
Ide o rokokový klenot postavený na mieste starej zástavby, ktorá sa spomína už v roku 1459 ako CURIA CIVITATIS alebo WEITE HOF. Ešte v druhej polovici 16. storočia to bola drevená stavba, v ktorej sa podľa záznamov konali v roku 1666 evanjelické bohoslužby.
Palácová funkcia bola v tomto objekte zachovaná na rozdiel od iných palácov v meste až do 20. storočia, vďaka čomu bol palác ušetrený od prestavieb a deštrukčných zásahov. Začiatkom 20. storočia vlastnili palác Nyáryovci, ktorých erb sa nachádza na priečelí.
Posledným šľachtickým majiteľom paláca bol barón Emil Mirbach. Vzhľadom na to, že objekt bol plný umeleckých diel, nechcel ho predať súkromnej osobe, ale v závete ho odkázal mestu pod podmienkou, že v ňom zriadi galériu. Mesto splnilo túto podmienku a od roku 1949 tu prevádzkuje galériu, ktorá funguje až dodnes.
Čítajte aj: Pisztoryho palác ukrýval tajomstvá – od starých premietačiek až po zakryté vzácne fresky
