Majster hodinár opravuje minulosť. Pod jeho rukami ožívajú stáročné mechanizmy

Tridsaťročný mladík si hodiny a ich mechanizmy obľúbil na strednej. V domovských Leviciach obetoval voľného času, aby sa naučil, ako ich opravovať. Hovorí, že mu tento koníček dal veľa – stretol zaujímavých ľudí, navštívil pútavé miesta, na svet sa chvíľami pozeral z vtáčej perspektívy.

Rajmund opravoval napríklad šesť mechanizmov na hodinových vežiach v Bratislave, ďalšie v Trnave, Trstenej i Leviciach. „Každý rozpráva svoj vlastný príbeh, je z neho cítiť minulosť, často opradenú zaujímavosťami.“

PREČÍTAJTE SI: POTULKY PO SLOVENSKU: V skanzenoch to stále žije. Čo tak svadba v najstaršom z nich?

Ako dlho taká oprava trvá a čo obnáša?

Po obhliadke stroja ho začnem demontovať a prenášať postupne do dielne. Tam všetky dielce očistím, opravím ak treba. Hodiny poskladám a odskúšam. Keď všetko funguje, tak mechanizmus opäť rozoberiem, prenesiem na pôvodné miesto a tam ho opäť zložím a dám do prevádzky. Ak ide o mechanické hodiny, celý proces môže trvať kľudne aj rok. Oprava hodín znamená opravu samotného pohonu ručičiek, odbíjania, ciferníkov. Takže sa dá povedať, že vežové hodiny sú viaceré mechanizmy, ktoré sú od seba závislé. Nové, elektronické systémy, sa opravujú kratšie.

PREČÍTAJTE SI: POTULKY PO SLOVENSKU: Krajina pod Tatrami ako na dlani. Odkiaľ je najlepší výhľad?

Bohaté skúsenosti

Kde všade ste už dávali hodiny dohromady?

Opravoval som ich v Leviciach, Trstenej, Trnave, čo bol asi doposiaľ najmenší vežový stroj, aký som videl. Ďalej som robil hodiny v Bratislave v „cukermandli“, u Milosrdných bratov, na Dóme sv. Martina, na radnici, na Starej tržnici a na Michalskej veži. Hodiny u Milosrdných bratov ešte nejdú, prerábajú sa, na radnici ešte neodbíjajú. Tam sa ešte pracuje na tom, aby sa obnovil po rokoch aj lunárny kalendár (guľa pod ciferníkom, ktorá je z jednej strany zlatá, z druhej strany je modrá a ukazuje mesačné fázy – pozn. red.).

Aké boli najstaršie hodiny, ktoré prešli vašimi rukami?

Bol to malý vežový hodinový stroj z kláštora v Nových Zámkoch z roku 1727. Odvtedy funguje úplne presne. Je to naozaj krásny kus. Na Slovensku máme veľmi vzácne stroje, pomerne veľa je ich nefunkčných, no majú veľkú historickú hodnotu.

PREČÍTAJTE SI: POTULKY PO SLOVENSKU: Zachráňte hrady a kláštory! Osem miest, ktoré potrebujú vašu pomoc

Pútavé miesta, zaujímaví ľudia

Čo vás na tomto remesle najviac napĺňa?

Hoci oprava hodín je fyzicky, aj časovo veľmi náročná, ja si pritom dokážem oddýchnuť. Je to pre mňa taký aktívny relax. Každá veža, každé miesto ma svoj príbeh. Stretol som pritom veľa zaujímavých ľudí, dostal som sa na zaujímavé a pekné miesta. Je pravda, že ako študent som mal na to viac času.

Ako ste sa k tomuto koníčku vôbec dostali?

Ešte v roku 2000 v Leviciach. Keď prestal fungovať stroj na farskom kostole. Predtým sa oň staral jeden starší pán, ktorý to ale zo zdravotných dôvodov už ďalej robil nechcel. Tak som okolo tých hodín chodil asi mesiac, pozeral, čo by sa dalo urobiť. Nakoniec som oslovil svojho otca, ktorý má technické vzdelanie. Začali sme ich spolu pomaličky rozoberať. Oprava trvala asi rok. Pamätám si, ako som cez letné prázdniny chodieval dennodenne na vežu, opravoval ciferníky, vyvažoval ručičky.

Máte teda aj technické vzdelanie …

Mám technické vzdelanie, ale nie som vyučený hodinár. Som mechanik – elektronik. Takže hodiny do toho zapadajú. Ale učil som sa to spolu s otcom, vyslovene pozorovaním, často aj pokusmi. Už keď sa potom opravovali ďalšie hodiny, bolo už na čom stavať. Asi najzákladnejšou požiadavkou, pri oprave akýchkoľvek hodín, je nekonečná trpezlivosť.