Má sto rokov a maľuje. Práve teraz vystavuje svoje diela v bratislavskej galérii - Elvíra Weiszová
Pod názvom Svetlo tvorby – tvorba svetla je v bratislavskej galérii Tvorivô autorská výstava storočnej Elvíry Weiszovej. Autorka sa zúčastnila na svojej prvej výstave na invalidnom vozíku. Takmer 30 tohtoročných malieb je s tematikou starovekého židovského svietnika - menory.
Tento deväť – alebo sedemramenný svietnik namaľovala v modrej, žltej, hnedej, červenej i viacfarebnej podobe, rôznych tvarov so svojskými detailmi i pozadím a horiacimi sviečkami či bez nich.
„O menore sa hovorí, že bola večným svetlom vo vnútornej svätyni Šalamúnovho chrámu, aby Boží dom neupadol do temnoty. Plameň svetla na sviečkach menory symbolizuje Božiu iskru, nesmrteľnú dušu, ktorá oživuje telo,“ zdôvodnila na dnešnej vernisáži tematiku Daniela Križanová.
Autorka je obyvateľkou bratislavského domova seniorov Ohel David, kde v ateliéri s arteterapeutkami nachádza radosť zo života.
„Za tri roky sme vyskúšali rôzne výtvarné techniky. Pani Elvíra si vybrala maľovanie farbami a najradšej maľuje svietniky a kvety. V jej obrazoch je cit, láska, porozumenie, radosť, pohoda, kus srdca. Naša Elvíra je úžasná, hrá sa s farbami, jej pobyt nie je o prežívaní, ale o tvorbe,“ charakterizovala ju Katarína Kovárová z uvedeného domova.
Elvíra Weiszová pochádza z Moraviec pri Šahách (1915) z veriacej židovskej rodiny. Počas holokaustu stratila takmer celú blízku i vzdialenú rodinu. Zachránila sa vďaka tomu, že sa v roku 1940 vydala za Ľudovíta Schwarza, syna zubára, ktorý mal výnimku ako hospodársky dôležitý Žid.
Prečítajte si aj: Pred 74 rokmi vyšlo na Slovensku Nariadenie o právnom postavení židov, tzv. Židovský kódex
Po ročnom pobyte v Bratislave museli mladomanželia so svokrovcami odísť do Čierneho Balogu, kde ona zubárovi pomáhala ako zdravotná sestra. Po vypuknutí SNP sa jej manžel pridal k povstaleckej armáde. Po ukrývaní v lesoch a skončení vojny sa stretli a žili v Revúcej, neskôr v Pezinku a Bratislave.
„S manželom sme prežili pekných 20 rokov, potom náhle zomrel na infarkt a ostala som sama. Po čase som sa vydala za právnika Vojtecha Weisza, s ktorým som prežila ďalších spokojných 20 rokov. On bol cez vojnu v pracovnom tábore v Novákoch a stratil tam zdravie, ale nikdy o tom nehovoril. Zobral si smutné zážitky na druhý svet, kde tiež odišiel priskoro. Tak ma tu zanechali samu, lebo deti neboli,“ spomína storočná jubilantka.
Výstava potrvá do 27. septembra.
Foto:Ilustračné