Komentár: Keď nám vadí Biľak pri Svidníku, prečo nie Čulen a Šmidke v Bratislave?
Ktosi, vraj Július Satinský, raz povedal, že v každej slovenskej rodine mali ľudáka i komunistu. Nech to bol ktokoľvek, vystihol náš problém vyrovnať sa s tienistými kapitolami našej histórie. Máločo rozbúrilo tak diskusie, ako víkendové odhalenie busty Vasila Biľaka v jeho rodnej Krajnej Bystrej.
V okrese Svidník na svojho rodáka nedajú dopustiť. Stačí, ak čo i len náznakom spochybníte jeho úlohu, riskujete jednu po papuli. Prevládajúci názor hovorí, že nik pre región neurobil toľko, čo on. O nehynúcej úcte svedčí aj víkendová slávnosť, na ktorej odhalili pamätník niekdajšiemu tajomníkovi ÚV KSČ.
Tí, ktorí nemajú domicil v svidníckom okrese, majú zvyčajne na Biľaka odlišný názor. Jeho meno ostane navždy spojené s pozývacím listom, na základe ktorého v noci na 21. augusta 1968 do našej republiky vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zlikvidovali demokratizačný proces. Po rokoch uvoľnenia, zrušenej cenzúry, rozkvetu kultúry, ale aj zavádzania prvkov trhového hospodárstva, nás “normalizácia” vrátila k dogmatizmu päťdesiatych rokov.
Bratislavská kaviareň v nedeľu predpoludním zašumela o čosi hlasnejšie. Facebook zapraskal pod ťažkými slovami odsúdenia súdruhov z Krajnej Bystrej. Až by sa človeku chcelo vykríknuť ono biblické: “A prečo sa staráš o triesku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom oku si nevšímaš?”
Štvrťstoročia po páde komunistického režimu v Bratislave stále strašia minimálne dve sochy jeho potentátov, pri ktorých sa slušnému človeku zachveje žalúdok.
V tesnom susedstve Úradu vlády SR stojí socha Marka Čulena, jedného zo zakladateľov komunistického hnutia u nás. Bol to Čulen, kto riadil násilnú kolektivizáciu, bral ľuďom ich majetky a bol zodpovedný za stovky, tisícky zničených osudov a rodín. V Ružinove zas na hrajúce sa deti v parku dozerá Karol Šmidke. Odhliadnuc od jeho úlohy v SNP, patril k tým, ktorý u nás inštalovali despotický komunistický režim – paradoxne ten istý, ktorý ho napokon obvinil z buržoázneho nacionalizmu a zomlel, rovnako ako ďalších jeho súdruhov (Novomeského, Husáka, Clementisa).
Vasil Biľak, aj keby postavil v Krajnej Bystrej nielen kulturák a školu, ale aj fakultnú nemocnicu a veľký hadrónový urýchľovač, si sochu za svoje zlyhania nezaslúži. Tam, ani nikde inde. Ale otvorene, aj bratislavské sochy Čulena a Šmidkeho by už dávno mali byť v zberných surovinách, alebo minimálne, ako napríklad v Budapešti, niekde na okraji mesta v múzeu komunizmu. Keby sme niečo podobné boli schopní za tie roky otvoriť…
Prečítajte si tiež: Aktivisti sa nevzdávajú! Výstavbu garáží v areáli Bratislavského hradu treba obmedziť
