Je samospráva otvorená? Petržalka pozitívne prekvapila v transparentnosti

Dnes prinášame rozhovor s Martinom Kollárikom, jedným z tých, ktorí spracovávali prieskum.

Čo vás na hodnotení transparentnosti v rámci bratislavských mestských častí i prekvapilo pozitívne a čo negatívne?

Odpoveď sa nedá zovšeobecniť, keďže sa bratislavské mestské časti vo výsledkoch značne odlišujú. Vyzdvihol by som bratislavskú mestskú časť Petržalka, ktorá v našom rebríčku skončila na celkovom šiestom mieste. Za prekvapivé by som označil najmä výborné výsledky v oblasti informovania o pridelených dotáciách a v oblasti etiky.

Petržalka má vytvorené a na stránke zverejnené etické kódexy tak pre zamestnancov úradu a organizácií mestskej časti, ako aj pre svojich volených predstaviteľov. Na stránke sa nachádzajú dokonca aj majetkové priznania starostu, čo je bohužiaľ zatiaľ stále skôr výnimkou.

Naopak za nepríjemné prekvapenie sa dajú označiť výsledky viacerých bratislavských mestských častí, konkrétne najmä Vrakuni, Devínskej Novej Vsi, Karlovej Vsi či Ružinova, v oblasti zverejňovania zápisníc z rokovaní orgánov samosprávy či možnosti verejnosti zúčastniť sa na týchto rokovaniach. Ide pritom v celkovom hodnotení o jednu z oblastí, kde samosprávy dosahujú relatívne dobré výsledky.

Dá sa zovšeobecniť hodnotenie bratislavskej transparentnosti v zmysle, že sa zlepšuje, respektíve zhoršuje? Alebo miera transparentnosti ostáva v Bratislave rovnaká s tým, že len konkrétne záležitosti sa z roka na rok menia?

V priemere sa dá hovoriť skôr o stagnácii. Za dva roky sa v transparentnosti mierne zlepšila mestská časť Bratislava – Nové Mesto, naopak mierny pokles zaznamenala Dúbravka a Staré Mesto. Nejde však o žiadne výrazné zmeny, stav transparentnosti v Bratislave vo všeobecnosti sa tak skôr nemení. Horšie mestské časti by si pritom mohli brať príklad od svojich lepších „susedov“, najmä od samotného hlavného mesta či mestskej časti Petržalka.

Čo je nutné zaviesť v rámci transparentnosti do slovenskej, či konkrétnejšie bratislavskej samosprávy a s čím zatiaľ samospráva nepočíta?

Priestor pre zlepšenie je skutočne veľký. Prehľadnosť zverejňovania zmlúv, informovanie o predajoch a prenájmoch majetku, hospodárení mestských podnikov, pridelených dotáciách, mestských bytoch či o výberových konaniach zamestnancov na webových stránkach samospráv sú oblasti s najväčšími rezervami.

Stav, kedy by občan mohol nielen získať všetky potrebné informácie o rozhodovacích procesoch zo stránky mesta, ale zároveň by sa ich mohol takouto formou aj priamo zúčastniť a tiež vyriešiť všetky náležitosti, pri ktorých prichádza do kontaktu s úradmi samosprávy, online, je zatiaľ bohužiaľ ďaleko.

A čo občania? Stávajú sa citlivejší na otázky transparentnosti?

Aktívny občan, ktorý sa zaujíma o chod svojho mesta či obce, určite ocení, pokiaľ sa k hľadaným informáciám dostane jednoducho a rýchlo. Ľudia sa však o zverejňovanie informácií zaujímajú najmä vtedy, ak sa ich nejaký problém priamo dotýka. Keď napríklad občan požiada o pridelenie bytu a nemôže si na stránke mesta ani pozrieť, v akom stave je jeho žiadosť, koľko žiadateľov je pred ním, či prečo mu nakoniec byt pridelený nebol, určite ho konanie samosprávy rozhorčí.

Po komunálnych voľbách v novembri možno budeme vedieť lepšie zhodnotiť, ako občania oceňujú ľudí vo vedení miest, ktorí sa o zvyšovanie transparentnosti snažia.