J. Droba: Chcem, aby bol Bratislavský kraj moderným regiónom s nulovou korupciou

Podľa kandidáta na post predsedu BSK J. Drobu je najväčším problémom kraja doprava a to, že posledné roky župa stagnuje.

Ilustračný obrázok k článku J. Droba: Chcem, aby bol Bratislavský kraj moderným regiónom s nulovou korupciou
Zdroj: TASR

Juraj Droba, poslanec Národnej rady SR za stranu SaS, zabojuje v novembrových voľbách o post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). J. Droba je jedným zo šiestich zakladateľov strany Sloboda a Solidarita, je jedným zo zakladateľov medzinárodne úspešnej slovenskej značky Double Cross Vodka a vyše 15 rokov podporuje nepočujúcich a štvrtý rok je ambasádorom nepočujúcich športovcov. Čo by urobil inak, keby bol 4. novembra zvolený za predsedu BSK, sa dočítate v rozhovore.

Prečo chcete zabojovať o post predsedu BSK?

Narodil som sa v Bratislave, prežil som tu celý život. Mama pochádza z Ivanky pri Dunaji, kde som trávil každé prázdniny. Dokonca som už ako 18-ročný robil sprievodcu pre zahraničných turistov. K mestu aj kraju mám veľmi silný vzťah. Hoci som sa niekoľkokrát zdržiaval v zahraničí, nikdy ma ani nenapadlo, že by som žil inde, ako v Bratislave.

Ale keď sa pozerám okolo seba, vôbec necítim, že sme jedna z najbohatších oblastí Európskej únie. Župa ide významne pod svoje možnosti. Lenže ja chcem, aby bol Bratislavský kraj moderným regiónom s nulovou korupciou, vysokou životnou úrovňou aj kvalitou života, dostupnou dopravou, priateľskými inštitúciami, čistým vzduchom, vodou aj krásnou prírodou okolo.

Bratislavská župa ale v ničom nevyniká. Ani v transparentnosti, ani v hospodárnosti, ani v komunikácii s občanmi. Chýba jej moderná vízia aj odvaha realizovať veľké projekty. To všetko by som chcel zmeniť, určite máme na viac.

Čo chýba Bratislavskému kraju? Ako vnímate súčasné fungovanie úradu BSK?

Posledné roky župa stagnuje. Pavol Frešo bol osem rokov len údržbárom, ktorý dôsledne nestrážil míňanie peňazí. Zlyhal vo viacerých kľúčových rozhodnutiach, ale hlavne už nemal energiu a župu už neriadil.

Pozrite sa na schátranú synagógu v Senci, ktorá má neuveriteľný historický, vizuálny aj praktický potenciál, pozrite sa na príšernú dopravu v obciach v bezprostrednom okolí Bratislavy. A spomeňte si na bilbordy, ktoré dal vylepiť RegioJet s textom „Vitajte v kraji korupcie a klientelizmu. Zodpovedný: Pavol Frešo.“

To je odkaz, ktorý súčasný župan po sebe zanechal.

Čo by ste v rámci svojho volebného programu vyzdvihol, čo by malo byť Vašou prioritou?

Z praktického pohľadu je najväčším problémom, samozrejme, doprava. Ale osobne si myslím, že v prvom rade musíme jednoznačne vyriešiť korupciu a transparentnosť, bez toho sa nepohneme ďalej v žiadnom smere.

Za pár rokov padla bratislavská župa v rebríčku transparentnosti z druhého na šieste miesto. Až za kotlebovskú Banskú Bystricu! Ako človeku, ktorý celý život žije v Bratislave, sa mi to naozaj nepáči.

Župa musí ukázať úplne všetko. Musí mať prehľadný a zrozumiteľný transparentný účet, aby v ňom každý mohol jednoducho vyhľadávať faktúry a objednávky podľa dodávateľa, služby a sumy. Nesmie skrývať pred verejnosťou, čo robí a na čo míňa peniaze.

Ako by ste riešili problém dopravy v Bratislavskom kraji, ktorý považuje väčšina obyvateľov za jeden z najväčších v kraji?

Mojou ambíciou je zlepšiť verejnú dopravu, s vyššou frekvenciou spojov, s ich logickou nadväznosťou i primeraným komfortom pre cestujúcich v dopravných prostriedkoch aj nástupných miestach a prestupných uzloch.

Najväčšou prekážkou pri riešení dopravy je nedostatok komunikácie. Za časť komunikácií a dopravných prostriedkov zodpovedá župa, za ďalšiu časť mesto či obce a mestské časti. Do toho vstupuje ako štátny dopravca ŽSR. Aby sme sa v riešení niekam pohli, musia všetci spolupracovať. Úlohou župy by mala byť aj koordinácia.

Dôležité je lepšie využitie koľajovej dopravy, ktorá by mala poskytnúť nosný systém od Záhoria až po Dunajskú Stredu. V Bratislave máme 80 km koľajových tratí, ktoré nie sú dostatočne využité. Je najvyšší čas s tým niečo urobiť, je čas niečo urobiť aj so stanicou Filiálka.

Samozrejme, ak chceme zlepšiť dopravný systém, týka sa to aj budovania záchytných parkovísk a rozvoja ekologických foriem dopravy, rozvoja cyklotrás už aj z dôvodu turistického a rekreačného potenciálu.

Úprimne, bolo by naivné si myslieť, že desaťtisíc ľudí vymení autá za bicykle, no každý jeden, kto sa rozhodne využívať ekologickú, zdravšiu formu dopravy, sa ráta. Ľudia z Bratislavského kraja majú nárok aj na lepšie regionálne cesty, na to, aby sme zvýšili bezpečnosť na nich. O tom sú konkrétne body môjho programu, vrátane podpory rozšírenia starej Seneckej cesty, budovania kruhových objazdov či inteligentného dopravného značenia.

Čo by ste chceli zmeniť/presadiť v oblasti zdravotníctva? Ako by ste riešili napríklad nedostatok zdravotníkov?

Župan bude mať v tejto oblasti dve hlavné úlohy. Rokovať s lekármi, ktorí pôsobia v prenajatých zdravotníckych zariadeniach, aby rozšírili ordinačné hodiny a ich služby boli dostupnejšie. Týka sa to najmä špecialistov.

Druhou úlohou bude dohodnúť s Ministerstvom zdravotníctva, aby zaradilo pohotovosť v Malackej nemocnici do štátneho systému. Nemocnica slúži ako spádová pre približne 80-tisíc obyvateľov Malaciek a okolia a vzhľadom na vzdialenosť k pohotovostnému príjmu v Ružinove i Petržalke je dôležité, aby v tomto regióne fungovala. V súčasnosti prispieva niekoľko 100-tisíc eur na chod pohotovosti župa. Ak by tieto náklady prevzal na seba štát, župa by mohla ušetrené prostriedky použiť na iné projekty.

Čo by ste chceli zmeniť/presadiť v oblasti školstva?

Chcem, aby stredné školy v Bratislavskom kraji boli postavené predovšetkým na dobrých a kvalitných učiteľoch, ktorí budú mať medzi študentmi rešpekt. Stredné odborné školy a gymnáziá majú pre mňa rovnocenné postavenie a mali by sa orientovať na viac praktických zručností, nie len na teoretické vedomosti.

Ak majú naše školy kultivovať mladých ľudí, nemôžu to byť zanedbané areály na poslednom mieste priorít. Musíme postupne znižovať nahromadený investičný dlh voči stredným školám a zabezpečiť ich nutnú rekonštrukciu.

Budem presadzovať, aby sa školské areály mimo vyučovacích hodín otvorili pre širokú verejnosť a aby tak aj obyvatelia blízkeho okolia získali možnosti využívať školské športoviská pre šport a relax.

Po mojom zvolení pozvem všetkých riaditeľov stredných škôl a zástupcov študentov, aby povedali svoju predstavu o školách. Rozhodovať o školách určite nechcem bez nich. Určíme priority na každý rok a na úrovni župy budem presadzovať adekvátny objem finančných prostriedkov. Pri každom jednom cieli musí byť merateľný ukazovateľ, aby to neboli len všeobecné frázy.

Čo by ste chceli zmeniť/presadiť v oblasti sociálnych služieb?

Málo sociálnych skupín je tak odkázaných na pomoc iných, ako sú seniori. Hovoríme o našich rodičoch alebo starých rodičoch. Akokoľvek sa pre nich chceme obetovať, sú situácie, kedy si jednoducho nepomôžeme. Mnohí z nich sú bezvládni či ležiaci pacienti, alebo vyžadujú prakticky 24-hodinovú odbornú pomoc.

Internetové stránky sú plné schválených programových dokumentov a stratégií o aktívnom starnutí, kvalitnej sociálnej starostlivosti. Lenže realita je úplne inde. Je to vôbec možné, aby v kraji, ktorý je podľa štatistík tretím najbohatším regiónom únie, sme nemali dostatočné kapacity sociálnych zariadení? Skracovať čakaciu dobu na prijatie v domovoch a zvyšovať kvalitu služieb by mala byť naša povinnosť, nie zbožné prianie. O transparentnosti prideľovania miest nehovoriac.

Existujú tri cesty ako zlepšiť súčasný stav – rozšíriť existujúce kapacity zriadení, ktoré má v správe kraj, pritiahnuť do systému viac neverejných poskytovateľov, ktorí tam sú už i dnes, no ich služby sú drahé, a treťou cestou je zvýšiť počet opatrovateľských pracovných miest a s tým aj objem domácej a ambulantnej starostlivosti. V súčasnosti majú domácu starostlivosť v kompetencii obce a mestá. Nevidím však dôvod, prečo by aktivitu v tomto prípade nemal vyvíjať i vyšší územný celok.

Podľa posledného prieskumu Transparency International Slovensko je BSK v rebríčku otvorenosti riadenia a hospodárenia VÚC tretím najhorším samosprávnym krajom. Ako by sa mala transparentnosť zlepšiť?

Za pár rokov sme padli z druhého na šieste miesto, dokonca až za kotlebovskú Banskú Bystricu. Ako človeku, ktorý sa narodil v Bratislave a celý život tu žije, sa mi to naozaj nepáči. Obyvatelia nášho kraja majú nárok na viac. Pavol Frešo bol osem rokov len údržbárom, ktorý ani dôsledne nestrážil míňanie peňazí. Zlyhal vo viacerých kľúčových rozhodnutiach, ale hlavne už nemal energiu a župu už neriadil. Aj toto je výsledok.

Župa nesmie skrývať pred verejnosťou, čo robí a na čo míňa peniaze. Chcem, aby župa zverejňovala nielen veci, ktoré jej prikazuje zákon, ale úplne všetko, čo nám zákon explicitne nezakazuje. To je veľký rozdiel v prístupe v porovnaní so súčasnosťou. Zavediem prehľadný a zrozumiteľný transparentný účet, aby v ňom každý mohol jednoducho vyhľadávať faktúry a objednávky podľa dodávateľa, služby a sumy. A budeme presadzovať, aby župan a župní poslanci i poslankyne povinne zverejňovali svoje daňové priznania aj nad rámec zákona. Ich príjmy musia podliehať kontrole verejnosti.

Nikdy nemôžete 100-percentne garantovať, že niekto z úradníkov nepochybí, resp. že nebude konať zištne. No môžem garantovať, že vytvorím také prostredie, v ktorom budú podmienky na takéto konanie maximálne obmedzené, v ktorom aj tlak okolia bude odradzovať od korupčného správania.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Odporúčame