Ľuba Lesná Samospráva

EXKLUZÍVNY ROZHOVOR: Ivo Nesrovnal chce budovať mestskú železnicu, bratislavský S-Bahn

Bratislava24.sk prináša sériu exkluzívnych rozhovorov s kandidátmi na primátora Bratislavy. V prvom z nich Ivo Nesrovnal hovorí o svojich riešeniach - napríklad o pláne vytvoriť mestskú železnicu, o tom ako urobiť hlavné mesto čistejším a ako bojovať s vizuálnym smogom.

Ilustračný obrázok k článku EXKLUZÍVNY ROZHOVOR: Ivo Nesrovnal chce budovať mestskú železnicu, bratislavský S-Bahn
Zdroj: TASR

Pán Nesrovnal, prečo ste sa rozhodli kandidovať za primátora? Vy ste právnik a pomerne úspešný, robili ste v zahraničnej fir­me?

Kandidujem na primátora Bratislavy, lebo som Bratislavčan. Tu som sa narodil. Tu som vyrástol. Rád hovorím o tých vnemoch, ktoré som mal v okolí Centrálneho trhoviska. O tých vôňach Figara, Steinu a pražiarne kávy, ktorú sme mali pod balkónom. Ale zároveň ma škola a práca zaviedli do zahraničia. Študoval som v Spojených štátoch amerických, pracoval som v Nemecku, stal som sa spoločníkom jednej z najznámejších nemeckých advokátskych kancelárií. Ale srdcom som stále Bratislavčanom. A vždy som vedel, že tu chcem žiť. Tak som svoj podiel odstúpil a som finančne nezávislý. Som Zabezpečený. A tu chcem v Bratislave žiť na trvalo, vychovávať rodinu. Ale keď porovnávam Bratislavu s tými mestami, ktoré poznám, nemecké mestá, moderné európske mestá, tak vidím, ako zaostala. To ma ako Bratislavčana veľmi trápi, pretože Bratislava je úžasné miesto. Má úžasnú polohu. Skvelých ľudí. Ale amatérske vedenie. Treba začať koncepčne robiť. A toto sú dôvody, prečo kandidujem za primátora.

V čom si myslíte, že Bratislava zaostáva?

Je 25 rokov po revolúcii a keď sa pozriete na mesto, vidíte, že kolabuje doprava, mesto je špinavé ako nikdy a developeri si robia, čo chcú. To je výsledok politiky, určitého modelu 25 rokov, keď sa uprednostňovali krátkodobé, politické riešenia pred tými dlhodobými, koncepčnými. Keď si zoberieme napríklad Viedeň, mesto vzdialené odtiaľ ani nie 50 km, a dlhodobo aj miesto s najvyššou kvalitou života v Európe a Bratislava úplne vypadla z tých rebríčkov. Viedenčania si za posledných osem rokov postavili úplne novú hlavnú stanicu. Kompletne integrovanú. My nie sme schopní za štyri roky vyriešiť jednu malú hlavnú stanicu. Takže toto sú veci, ktoré ma veľmi trápia, lebo vidím tú neschopnosť, amatérsky prístup, a preto navrhujem konkrétne riešenia.

Poďme ku konkrétnym riešeniam. Ktoré to teda sú podľa vás?

Najpálčivejšie problémy Bratislavy sú tri. A to je doprava, čistota, výstavba. Z toho doprava je najväčší problém. Žiadna európska metropola nemôže existovať úspešne bez vyriešenej mobility. Dopravy ľudí do mesta, z mesta, v meste. Bratislava je jediné európske hlavné mesto, ktoré nemá parkovaciu politiku a nemá nosný koľajový systém. Náš dopravný problém je v tom, že denne príde do mesta 150 000 ľudí zo smeru Šamorín, Pezinok, Malacky, hodinu a pol čakajú na vstupných radiálach, potom zaplavia mesto svojimi autami. Bratislavčania nemajú kde zaparkovať, všetci sú z toho frustrovaní.

Tomuto bohužiaľ nepomôže nový autobus, alebo nová električka, ktorá sa kúpila. To je veľmi dobré, ale keď idem z Dolných Honov v trolejbuse 201, tak stojím v zápchce, či je ten trolejbus nový alebo starý. Jediné riešenie je bratislavský S-Bahn, mestská železnica, zapojiť železnicu do prepravy ľudí. Tak ako to poznáme z Viedne alebo z Prahy alebo zo všetkých európskych miest.

Bratislava má 80 km železničnej trate na svojom území. A tá je nevyužitá. A to treba zmeniť. Preto hovorím o S-Bahne, aby železnica privážala ľudí z týchto smerov – Šamorín, Pezinok, Malacky, Senec na novú železničnú stanicu. Na novú hlavnú stanicu. Na filiálke na Trnavskom mýte, kde vždy bola stanica. A musím sa k tomu konceptu vrátiť, pretože už bol pripravený. V podstate už sa začalo súťažiť, kto ho zhotoví. Súťaž ukázala, že sa to dá spraviť oveľa lacnejšie, ako sa hovorilo. K tomu sa musíme vrátiť.

Potom prepojiť ešte severnú časť mesta. To znamená to, kde sme my, s južnou, s Petržalkou cez Starý most, ten to znesie. Budeme mať krásny koľajový systém, po ktorom sa ľudia budú môcť prepravovať ekologicky, rýchlo a hlavne bez áut, ktoré budú môcť zanechať na vstupných, záchytných parkoviskách v Ivanke, Pezinku, Lamači. A prídu pekne do mesta na železnici. A v meste musí byť parkovacia politika, ktorá tiež 4 roky nie je, tak ako ju poznáme z Viedne, z Prahy, to znamená – modrá čiara – domáci, červená alebo oranžová – hostia. Toto je jediný systémový krok, ktorý pomôže Bratislave na ďalších 30 rokov. Všetky ostatné sú egoistické. Ide o politický egoizmus, lebo toto, keď začnete robiť, môže sa stať, že štyri roky sa nebudete mať pri čom odfotiť, pretože to trvá desať rokov. Toto chce politickú odvahu a zodpovednosť voči Bratislavčanom. Dajú sa zobrať peniaze na nákup električky, ale električka zo Šafárikovho námestia na Bosákovu ulicu nepomôže tomuto problému vôbec. Preto hovorím, potrebné je systémové koncepčné dopravné riešenie: bratislavský S-Bahn. Mestská železnica.

Hovoríte o stanici na trnavskom mýte. Nebolo by to drahé?

Povedal som, že ten projekt sa dá odfinancovať z operačného programu Doprava. Ja som ako poslanec navrhol, aby sa mesto prihlásilo do tohto programu. A zastupiteľstvo môj návrh schválilo. Čiže primátor je povinný sa prihlásiť do tohto programu Doprava s týmto projektom.

Už teraz bola verejná súťaž na to, aby sa našiel zhotoviteľ. A tá ukázala, že sa dá ušetriť 30% až 40% plánovaných nákladov. Čiže nebol by drahý. Otázka je samozrejme, čo je to drahé. Či je lacnejšie mať denne 150 000 áut na vstupných radiálach, ktoré ničia vzduch, ničia asfalt, ľuďom berú čas, alebo či je drahé mať ľudí v železnici. Ja si myslím, že toto je lacnejšie riešenie.

Dobre, poďme na tie ďalšie body.

Ďalšia vec, čo veľmi trápi Bratislavčanov, je čistota. Bratislava nikdy nebola taká špinavá, ako je teraz. Všetci poznáme napríklad Viedeň, je to odtiaľto 150 km. Každý tam rád a často chodí. Vidíme, aké je to mesto čisté. Keď sa vrátia do Bratislavy, tak iba krútime hlavou, ako je to možné, že je tu taká špina. Ulice sú postriekané grafitmi. Celé bratislavské ulice, ako Šancová Špitálska, Grösslingová, sú znehodnotené grafitmi. V Bratislave je 7 000 bilbordov. Obrovské množstvo vizuálneho smogu. Nenormálne. A neporovnateľné v kontexte Európy. V meste obťažujú ľudí bezdomovci, na uliciach sú plné odpadkové koše. Toto treba zmeniť. Zmením to tak, že zmením systém starostlivosti o čistotu, lebo teraz sa o jeden priestor napríklad starajú dvaja. Ružinovskú ulicu kosí mestská časť, ale aj mesto. Výsledok je ten, že polovica Ružinovskej je pokosená, polovica pokosená nie je. Rôzne námestia v Starom Meste spravuje aj Staré Mesto, aj magistrát. Časť námestia je čistá, časť nie je čistá. To nie je normálny systém. Eden priestor musí mať jedného pána. To presadím. To je dohoda s mestskými časťami.

Samozrejme, treba potierať grafity. Postup poznáme známy z Nemecka, alebo z Prahy, teda okamžite, keď sa objaví tek, tá značka, tak to zatrieť. Keď to skúsia ešte raz, tak to treba znovu zatrieť, potom stratia motiváciu tam chodiť. A mesto musí pomáhať majiteľom nehnuteľností, ktoré sú postriekané grafitmi. Keď už nevie zabezpečiť, aby sa nestriekali pomocou mestskej polície, tak musí pomôcť ľuďom, ktorí sú postihnutí. Pomôcť im aj finančne. Ako poslanec som presadil takúto pomoc, aby konečne Bratislava začala pomáhať postihnutým.

To isté sa týka regulácie vonkajšej reklamy. Dvakrát som dal do Národnej rady návrh zákona, aby sa definitívne vyriešil tento problém Bratislavy. A to systémové riešenie spočíva v tom, že samospráva musí mať originálnu kompetenciu regulovať vonkajšiu reklamu na svojom území. Lebo toto teraz nemá. Keď niekto postaví bilbord a má súhlas majiteľa pozemku, tak proste mu to musíte povoliť, lebo nemáte oporu v zákone mu povedať, že mne zákon umožňuje ti to nepovoliť. Toto sa zneužíva, a preto je v Bratislave taký obrovský problém s vizuálnym smogom. Primátor s tým nič nerobí štyri roky. Dvakrát som navrhol toto systémové riešenie. Ako primátor to budem navrhovať ďalej, pokiaľ sa to v tej Národnej rade neschváli. Lebo Bratislava vyzerá hrozne. Aj Slovensko mimochodom..

Ďalšia vec – bezdomovci. Ľudia bez domova. Tu som tiež navrhol riešenie a budem ho ako primátor realizovať. Ide o to, aby sa zapájali do čistenia ulíc. Do čistenia mesta. Máme s rôznymi organizáciami dohodnutú spoluprácu, oni majú zorganizovaných bezdomovcov a mesto si bude objednávať u nich služby a ľudia budú čistiť mesto. Toto sú veci, ktoré už neznesú odklad, pretože jedno civilizované mesto európskeho formátu, akým Bratislava musí byť, nemôže byť takéto špinavé.

No, a ďalšia priorita programu je výstavba. Developeri. Každý, kto sa pozrie na Bratislavu z Koliby alebo z Prístavného mosta, musí vidieť, že tu nie je niečo v poriadku. Mesto pôsobí ako rozhodená detská stavebnica. A to je nedobrý obraz, nejednotný, rozbitý a vyzerá to, že každý si tu robí, čo chce.

Ale s tým, čo sa už postavilo, sa veľa robiť nedá.

S tým, čo sa už postavilo, sa veľa robiť nedá, bude to slúžiť ako memento hlúposti a nezodpovednosti samospráv. Ľudia, ktorí to podpisujú, majú pamätník svojej nekompetentnosti. Nebudem menovať, ale všetci vieme, o ktorých stavbách hovoríme. Preto tvrdím, že Bratislava musí určovať pravidlá, nie developeri. Bratislava musí ale vedieť, čo chce. To ale stále nevie. Navrhujem, aj presadím koncept výškovej zástavby, aby sa nestalo, o sa deje, že hocikde si hocikto postaví výškový dom. Trpí tým celé mesto. Koncept musí byť taký, že Staré Mesto 6–7 poschodí, Ružinov, Karlovka, Dúbravka 8, Petržalka 12. Bodka. Ak chce niekto stavať výškové budovy, nech sa páči, bude na to vyčlenené miesto. Bude trošku ďalej od centra a tam si môže robiť sociálne experimenty.

A nebola by cesta, keby sa posilnili právomoci hlavnej architektke?

Cesta ďalšia je zefektívniť výkon toho preneseného výkonu štátnej správy, to znamená stavebné úrady. Bratislava má 17 mestských častí a 15 stavebných úradov. To znamená, že mesto nevyzerá ako jeden celok, ale ako 15 dedín, lebo každý si hrá na svojom piesočku. To nie je normálne, to treba zmeniť. Musíme mať buď jeden stavebný úrad, alebo maximálne 5. V žiadnom prípade nie 15. A samozrejme, musí byť aj hlavný architekt, ktorý musí mať aj primeranú kompetenciu a ľudí na to, a aj oprávnenie zasahovať do tých vecí. Terajší model je pokračovanie predchádzajúceho obdobia, keď pani Konrad (hlavná architektka) je milá kompetentná pani, ale nevie sa presadiť, pretože ju nikto nepočúva. Napokon, ani nedostala financie na to, aby tam mala ľudí. Takto to ísť ďalej nemôže. To zmením.

A to sa dá?

To sa samozrejme dá. Všetko sa dá.

Pamätám sa, že ešte pán Šlachta sa o to usiloval a nešlo to.

Pretože nemal podporu primátora. Pretože všetko ide od hlavy.

Ale možno je to aj vec parlamentu. Treba zrejme dať do zákona, aby sa zmenili kompetencie hlavného primátora, a teda aby sa zmenil celý zákon.

Napríklad. Ale pýtam sa, kto má dávať návrhy do parlamentu, ak nie bratislavský primátor? A koľko návrhov pán Ftáčnik dal za štyri roky? Ani jeden. Ja sám ako poslanec som dal tri, aby sa riešili bratislavské problémy. Napríklad ochrana vinohradov. Dal som návrh zákona poslancom Národnej rady. Ochrana verejných priestranstiev pred bilbordami. Taký návrh som urobil dvakrát. Pán Ftáčnik iba chodí a hovorí. To sa nedá. Toto nemá robiť primátor. Primátor má hľadať spôsoby, ako sa to dá.

A preto hovorím, že Bratislava 25 rokov po revolúcii už nemôže iba diskutovať a stretávať sa s občanmi, všetko sľúbiť a spomínať na to, čo bolo pred 25 rokmi. Už sa musíme pozerať dopredu. A to je to, čo mi aj ľudia na ulici hovoria. Treba novú krv. Novú generáciu a nových ľudí. Dnes už žijeme úplne inú dobu. A to, čo tu generácia pánov Milanov urobila, pánboh zaplať za to, ale to už nestačí. Bratislavčania robia takisto ako Rakúšania, ako Nemci, Berlínčania, Viedenčania tvrdo. Nikto im nič nedaruje. A oni to isté očakávajú od mesta. Že mesto bude tiež pre nich robiť tvrdo. Magistrát nie je servisná organizácia. Magistrát je úrad. Proste sa stratíte v úrade, ktorý nekorešponduje s ľuďmi, neodpovedá. Roky tam ležia žiadosti, nikto sa s ľuďmi nebaví, a to platí od primátora až po úradníka. Takto to predsa nejde. Je 21.storočie. Preto hovorím, že treba novú krv a novú generáciu, lebo je iná doba. A s týmto predstupujem pred Bratislavčanov. A verím, že pre toto sa Bratislava rozhodne. Toto počúvam, odkedy som poslancom. A počúvam to aj od mája, odkedy som v bratislavských ulicach.

Myslíte si, že sa to všetko dá zmeniť mávnutím čarovného prútika?

Nič sa nerobí mávnutím čarovného prútika, ale dá sa veľmi veľa zmeniť tým, keď ten prvý, primus in pares, primátor, začne riešiť a byť odvážny a bude predkladať návrhy, a nie sa vyhovárať na svojich predchodcov a na nedostatok kompetencií, na nedostatok financií, podpory. Proste, hitparáda výhovoriek u pána Ftáčnika je veľmi široká. Primátor musí začať riešiť a predkladať návrhy. A vtedy sa nájdu aj peniaze. Aj podpora. Lebo ľudia uvidia, že niečo chcete.

… treba mať okolo aj schopných ľudí.

Samozrejme, treba mať aj schopných ľudí. Ja som svoj program pripravoval s medzinárodnými odborníkmi, či už je to doprava, urbanizmus, kultúra, transparentná samospráva, financie. To všetko sú ľudia, ktorí sú špičkami vo svojom obore. A som pripravený s nimi spolupracovať aj naďalej.

Okrem toho – začínal som ako aktivista. S aktivistami a dobrovoľníkmi sme najprv čistili Bratislavu, maľovali zastávky, kopali parky, osekávali kríky a kontajnerové stojiská. Ale potom som pochopil, že ak chcem viac, musím byť aj poslancom. Musím mať mandát. A teraz je tá istá úvaha. Keď chcem presadiť všetky svoje návrhy, ktoré som už dal, (ak počítam celý klub, čo sme spolu dávali návrhy, bolo ich skoro sto za štyri roky) ak ich chcem realizovať, musím s a stať primátorom. Darmo ako poslanec dávate návrhy, ak ich primátor nerealizuje.

A tým chcem povedať, že sa chcem v svojej činnosti opierať aj o týchto ľudí, o komunity. O Mestské zásahy, Dobrý trh, Stará tržnica, Vnútroblok, Cyklokoalícia. S Cyklokoalíciou sme urobili obrovskú prácu pri cyklotrasách. To sú komunity, o ktoré sa opieram a o ktoré sa budem opierať. Budem ich zapájať nielen do diskusií, ako je to teraz, ale aj do riešení.

Ako podľa vás dopadnú tieto voľby?

Hovorím, že je 25 rokov po revolúcii a Bratislava je na križovatke. Kolabuje nám doprava, mesto je špinavé, developeri si robia, čo chcú. A tá odchádzajúca generácia pánov Milanov mala 25 okov na to, aby nám ukázala, čo vedia spraviť s Bratislavou. Výsledok vidíme všetci. Takže pri všetkej úcte myslím, že je čas pre novú generáciu, otvoriť dvere novým konceptom, novým riešeniam. Dnes žijeme úplne inú dobu, než počas tých dvadsiatich piatich rokov. Toto je moja vízia. Bratislava potrebuje novú krov, novú energiu, nových ľudí, nové riešenia. Mladých ľudí. Toto je moja vízia, s ktorou predstupujem pred Bratislavčanov a dennodenne sa mi potvrdzuje, že je správna. Verím tomu, že Bratislavčania sa vo voľbách dobre rozhodnú.

V sérii exkluzívnych rozhovorov s kandidátmi na primátora hlavného mesta Bratislava budeme pokračovať rozhovormi s Milanom Kňažkom a Milanom Ftáčnikom. Sledujte Bratislava24.sk.

Kandidát na primátora Bratislavy Ivo Nesrovnal chce budovať mestskú železnicu, b
1
Galéria
Ivo Nesrovnal, kandidát na primátora hl. m. Bratislava
5
Galéria
Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM