Ďalší boj o zeleň: Tentoraz pri Justičnom paláci

Pozemky sú v súčasnosti parčíkom. Matej Vagač z BAO pre náš portál zdôraznil, že takéto rozhodnutie poslancov je v priamom rozpore s adaptačnou stratégiou, ktorá okrem iného žiada vytvoriť nové plochy zelene, a nie zničiť existujúce. „Zaujímavý je aj fakt, že v predloženom materiáli je vyjadrenie magistrátneho Oddelenia životného prostredia a mestskej zelene, ktoré zásadne nesúhlasí s prenájmom týchto plôch verejnej zelene,“ podčiarkol Vagač.

Bez názoru hlavnej architektky

Upozornil aj na to, že vyjadrenie hlavnej architektky sa v materiáli nenachádza. "Takto schválený prenájom je tiež v rozpore so strategickým dokumentom Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), na ktorý sa stále odvoláva primátor Milan Ftáčnik a považuje ho za svoju víziu rozvoja mesta,“ pokračoval Vagač.

Protichodné rozhodnutie poslancov

Vagač sa pozastavil aj nad tým, že poslanci najprv odsúhlasili na svojom zasadnutí Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorú predložil primátor Ftáčnik a zodpovednosť za ňu prebrala hlavná architektka.

„Táto veľmi potrebná stratégia konečne zadefinovala opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť nepriaznivé klimatické dopady v meste,“ povedal Vagač pre náš portál. „Ako jeden zo základných princípov sa v stratégii podčiarkuje ochrana stromov a zelene a vytváranie nových zelených plôch, aby sa zmiernil priemerný nárast teploty v meste a udržovala sa voda v krajine.“

Stromy sa poriadne nezakorenia, keď je pod nimi garáž

A vzápätí podľa Vagača schválili projekt, pri ktorom sa zruší parčík a miesto neho sa vybuduje podzemná garáž. Upozornil, že aj keď nad garážou sa investor bude usilovať znovu vytvoriť parčík, nepodarí sa mu to. Stromy napríklad predsa potrebujú viac priestoru na svoje korene.

„Takéto živelné budovanie podzemných garáží, zahusťovanie mesta automobilovou dopravou a znižovanie kvality života a životného prostredia (hlukom, prachom a emisiami) je proti akejkoľvek logickej stratégii a pôsobí protichodne s modernými trendmi v zahraničí,“ vysvetlil Vagač. „Takéto nekoncepčné likvidovanie verejných zelených plôch a parkov je možné hádam len v Bratislave,“ do­dal.

Tretí pokus o likvidáciu parčíka

V poslednom období ide o tretí pokus o likvidáciu parku. Najprv to bol parčík na Kollárovom námestí, potom parčík na Šafárikovom námestí a teraz park pred Justičným palácom.

Nerokovalo sa s verejnosťou

Vagač kritizoval aj to, že mestskí poslanci schválili investičný zámer, ktorý nebol vôbec prerokovaný s verejnosťou. „Plánovaná podzemná garáž by ale podľa nášho názoru zmenila charakter územia, jeho obslužnosť, kvalitu životného prostredia,“ povedal Vagač.

Iniciatíva sa obracia na primátora

Na záver podčiarkol, že občianska iniciatíva Bratislava otvorene žiada primátora Milana Ftáčnika, aby nepodpisoval uznesenie MsZ a následne zmluvu o prenájme. „Žiadame, aby sa projekt najprv prerokoval s občanmi, následne s odbornými útvarmi magistrátu a až následne dal na odsúhlasenie do MsZ,“ povedal.

K zmene klímy nedôjde, tvrdí magistrát

Stanislav Ščepán, hovorca Bratislavy, pre náš portál podčiarkol, že magistrát nesúhlasí s argumentmi BAO. Podľa Ščepána prenájom pozemkov na vybudovanie podzemnej garáže nie je v rozpore so Stratégiou adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta.

„Centrum mesta je maximálne poddimenzované nedostatočným množstvom parkovacích miest a jedným z najmenej bolestivých riešení je výstavba podzemných garáží,“ podčiarkol Ščepán.

Doplnil, že tak to robí väčšina európskych metropol a väčších zámorských miest v záujme ochrany zelených plôch na povrchu.

Povinnosť vysadiť stromy

Mesto požaduje, aby projekt podzemných garáží počítal so zachovaním zeminy na streche garáže minimálne v hrúbke dvoch metrov, tvrdil Ščepán.

„Zároveň zaviazalo Krajský súd v Bratislave povinnosťou vysadiť vzrastlé stromy minimálne v obvode 18 cm,“ ozrejmil. Ščepán podčiarkol aj fakt, že súčasťou projektu musí byť zachovanie oboch fontán, ktoré v lete zvlhčujú ovzdušie.

„Vďaka týmto podmienkam nedôjde k zmene mikroklimatických podmienok v danej lokalite,“ povedal pre náš portál. „Súhlasne stanovisko mesta bolo vydané na základe doplnenia informácií Krajským súdom v Bratislave a akceptovaním už zmienených podmienok,“ dodal na záver.