Činohra SND uvádza premiéru hry Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Režisérom inscenácie je Juraj Nvota, text prebásnil a jazykovo upravil Jakub Nvota, dramaturgmi inscenácie sú Darina Abrahámová a Miriam Kičiňová, scénu navrhol Tomáš Rusín, kostýmy Zuzana Štefunková-Rusínová. Hudbu skomponoval Stanislav Palúch, choreografiu vytvoril Jaroslav Moravčík.

V jednotlivých postavách sa predstavia Petra Vajdová, Marián Geišberg, Dominika Kavaschová, František Kovár, Milan Ondrík, Dano Heriban, Jana Oľhová, Vladimír Obšil a ďalší umelci, spoluúčinkujú tanečníci LUK.dance. Druhú premiéru uvedie SND v nedeľu 12.apríla.

Hra plná humoru

Palárikove svetlé veselohry, nepochybne oveľa viac ako jeho knižné a zabudnuté romantizujúce historické drámy, oprávnene neschádzajú zo slovenských javísk poháňané smiechovou silou publika. V čase, keď klasik žil a tvoril, sme ešte profesionálne slovenské divadlo nemali, zato sme už mali komédie ako túto, ktoré sa s optimistickým jasom hlásili k osvieteneckým možnostiam aj ambíciám divadla ako morálnej i zábavnej inštitúcie.

Palárik v tom rozpor nevidel, jeho viera v divadlo je nákazlivá, poučená žánrom svetovej komédie, a pritom nastoľuje národné témy, myšlienku tolerancie a znášanlivosti… národnostnej, triednej, ale aj mužsko-ženskej, rodovej. Nehanbí sa za svoj idealizmus, naivná idyla je u neho čírou radosťou. Propaguje ideály prirodzenosti v protiklade k štylizovanej, smiešnej vyumelkovanosti. Skostnatenosť, nadutosť a stereotypy sú smiešne, ale zmena je možná, ak podľahneme čaru vývoja, harmónie a ústretovej komunikácie.

Zmierenie nie je iba podaním si rúk znepriatelených strán, ale aj poznaním, zmierením sa so svojimi vlastnými predsudkami. Tak sa určite pohneme skôr a lepším smerom, ako keď budeme bedákať, konštruovať konšpiračné teórie, obviňovať a útočiť.

Dobrodružstvom nie je iba dnes také aktuálne, pikantné skrývanie vlastnej identity pri hrách lásky, ale aj pripustenie možnosti, že všetko sa môže po mnohých „trapasoch“, trápnostiach a trápeniach napokon dobre skončiť. Nie iba v komédii, ale aj v živote, v ktorom to, že sme individuálne aj kolektívne „iní“, môže byť príťažlivou šancou. Na dobrodružné zmierenie, čiže na zdravie! Egészégedre!

Tretie uvedenie

„Hra bola napísaná v úplne inom období, boli iné pomery, bolo ešte pár rokov pred rakúsko-uhorským vyrovnaním. Palárik viedol skôr cestu v tejto hre, že spolu s Uhrami by sme sa dožadovali porozumenia u Viedne. Každá doba prináša nové otázky pre národ, ten balans v umení je vždy zaujímavý, jeden mantinel vedie k nacionalizmu a šovinizmu, druhý zase až k zavrhnutiu svojich koreňov, minulosti, identity. Keď rozohrá Palárik princíp zámen, ten má v sebe tajomstvo, ktoré funguje po generácie, že drží pozornosť,“ povedal režisér Juraj Nvota.

V SND je to tretie uvedenie tejto slovenskej klasiky, prvé 31. augusta 1933 režíroval Janko Borodáč, druhé uvedenie 4. novembra 1953 režíroval Ivan Lichard, tretie 19. decembra 1970 režíroval Karol L. Zachar, v hlavných úlohách sa predstavili Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová, Michal Dočolomanský a Ivan Mistrík.