Monika Földešiová Tlačové správy

Čierny kontinent na motorke. Dobrodružstvá z Afriky pokračujú

Cesta dvojice adrenalínových motorkárov okolo najväčšieho afrického jazera ešte neskončila. V druhej časti cestopisu na svojich dvojkolesových tátošoch vyrazili do Rwandy, kde na nich čakali cesty plné nástrah, ale aj unikátne zážitky. Veď čítajte...

Ilustračný obrázok k článku Čierny kontinent na motorke. Dobrodružstvá z Afriky pokračujú
Zdroj: Dnes24.sk

Jemní obri
Blížime sa k rwandskej hranici. Cez cestu sú pásy s klincami a zastavuje nás policajná kontrola: „Buďte opatrní! Tam v džungli Vás môžu uniesť.“ Aj keď toto varovanie neznelo práve presvedčivo, nemali by sme to podceňovať. V r.1994 sa Rwanda zmenila na miesto hrôzy. Za 100 dní bolo brutálne vyvraždených 1 milión Tutsiov a Hútov, zatiaľ čo sa zvyšok sveta len nemo prizeral. Ďalšie dva milióny utiekli zo svojej krajiny. Státisíce žien bolo systematicky znásilňovaných HIV pozitívnymi mužmi. Až po genocíde sa medzinárodné svedomie spamätalo. V napätí prekračujeme hranice v meste Rusumo.

„Buďte opatrní! Tam v džungli Vás môžu uniesť.“

Rwanda je krajinou tisícich kopcov. Na ceste do hlavného mesta Kigali strieda jedna zákruta druhú. Plne si to užívame. Začína sa stmievať a pred nami sa objavia sopky Virunga. Tu žijú jedny zo 720 posledných goríl na Zemi. Keby nemala každá z týchto goríl svojho osobného strážcu, pravdepodobne by už dávno vymizli. Najväčšie nebezpečenstvo im hrozí práve zo strany ľudí, zberačov trofejí. Pytliaci im zväčša odseknú hlavu, ruky a nohy a potom ich predávajú na čiernom trhu.

Pre nás je stretnutie s týmito jemnými obrami jedinečným zážitkom. Hneď ráno nás vezmú sprievodcovia Francois a Eduard do zahmleného bambusového lesa. Doviedli nás až ku gorilej skupinke, ktorá si pokojne sedela v poraste. Očaril nás vodca skupiny. Pri svojej výške 175 cm váži až 250 kg. Len si tam tak sedel a chrúmal kúsok bambusu. Gorily sú čistí vegetariáni. Dospelý jedinec zožerie denne 35 kg rastlín.

Vyziabnutý Tutsi so zjazveným čelom V provincii Gikongoro, na juhu Rwandy je pomník Murambi. 40 000 Tutsiov utieklo do miestnej technickej školy v nádeji, že ich ochráni vláda pred prenasledovateľmi. V noci z 21. apríla 1994 ich bolo vyvraždených 25 000, keď ich zasiahli granáty priamo v školských triedach. Tí, čo prežili boli zmasakrovaní mačetami. Vrahovia nahádzali telá do masových hrobov. Množstvo detí bolo pochovaných zaživa. Vyziabnutí Tutsi so zjazveným čelom je jeden z mála, ktorý prežil. „Moja žena a mojich 5 detí sú pochovaní niekde tu.“ Každý deň otvára dvere na 24 triedach, kde sú zakonzervované pozostatky obetí tejto tragédie. Pohľad na ne je šokujúci. Pokračujeme v ceste do Butare. Obaja sme ponorení do hlbokých myšlienok. Rwandu vidíme inými očami.

Burundi
Burundi je krajina plná kontrastov. Podobne, ako jej severný sused Rwanda, je malá a husto osídlená. Je vidieť, že tu doteraz neprúdilo až také množstvo finančných prostriedkov z rozvinutých krajín. Aj keď každý kúsok zeme je využívaný, nevie táto krajina poskytnúť 6,9 mil. obyvateľom dostatok potravy. Schádzame cez vrchovatú krajinu z 1800 m.n.m. do 700 m. až k hlavnému mestu Bujumbura. Odtiaľ sa neskôr vrátime cez polia cukrovej trstiny a bavlny späť do Rwandy.

Po stopách zlodeja
Vo výške 1500 m.n.m. tvorí jazero Kivu prírodnú hranicu medzi Rwandou a Demokratickou rep. Kongo. Na prvý pohľad sa zdá byť celkom pokojné. Je jedným z troch jazier sveta, kde sa pod ním vytvorila obrovská bublina metánových o oxidových plynov a pomaly tiká ako časovaná bomba. Je to geologicky činné územie a každú chvíľu sa tu môže zobudiť sopka alebo dôjsť k zemetraseniu. To by mohlo viesť k tomu, že sa plyn z hĺbky 500 metrov uvoľní ku hladine jazera a 2 mil. ľudí žijúcich na jeho brehoch sa môže udusiť.

Pokračujeme po kamenistej ceste okolo jazera. Voda sem počas dažďov vymyla hlboké koľaje. Zakaždým, keď prechádzame cez drevený most, dúfame, že predné koleso neskĺzne medzi dva kmene. Afričania ukrytí pod pestrofarebnými dáždnikmi sa na nás z diaľky len usmievajú. Našťastie sme si našli opustenú budovu s prístreškom, pod ktorým sme si rozložili stan. Po celom dni v neustávajúcom daždi je to pre nás ako vykúpenie. Rýchlo rozvešiame mokré veci na mreže okna. Opodiaľ stojí bosé dieťa zahalené len v handrách. Ticho nás sleduje. Dážď v noci neprestal a vytrvalo bubnoval na strechu.

Na svitaní obkolesili náš stan domorodci a obzerali si Mzungus (priateľské označenie belochov). Keď sme na benzínovom variči uvarili čaj, považovali nás za čarodejníkov. Mladí Jean-Baptist hovorí lámanou angličtinou a tak nám pomáha komunikovať s domácimi. Začali sme baliť, keď Herbert zistil, že mu chýba bunda do dažďa. „Niekto ju musel ukradnúť! Nutne ju potrebujem, musíme ju nájsť!“ Herbert nasleduje Jeana Baptiste a za ním zástup detí. Ja zatiaľ dávam pozor na veci. Vrátil sa po hodine a s bundou.

„Šli sme z chatrče do chatrče a pýtali sme sa, či niekto nevidel niečo podozrivé. Došli sme až k tehelni. Tam stál muž v roztrhanej košeli zaborený až po hruď v bahennej jame. V ruke držal moju bundu. Bol na neho taký smutný pohľad, že mi ho až prišlo ľúto.“

Na tvárach domácich bolo vidno úľavu, že všetko dobre dopadlo. Pri odchode na nás kývali a držali palce hore. Uganda už nie je ďaleko.

Život bežnej ugandskej rodiny
Stmieva sa a my máme konečne za sebou všetky hraničné formality. Najvyšší čas nájsť si miesto na spanie. Rozhodli sme sa jednoducho zaklopať na najbližšie dvere a opýtať sa na možnosť rozloženia stanu v záhrade domu. „Samozrejme!“ znela odpoveď. Dvere v múre sú ale tak tesné, že musíme odmontovať naše hliníkové kufre Zega. Fabian a jeho rodina vedú jednoduchý život. Ich kuchyňou je ohnisko na hlinenej zemi, kúpeľňou plastová nádoba za chatrčou. Vodu používajú len dažďovú. Kľúče k latríne v záhrade sú v bare, ktorý prevádzkujú domáci a tak si zarábajú na živobytie. Až do skorého rána nám vyhráva hlasitá hudba.

S 30% podielom je Uganda najväčším producentom banánov na svete. Spotení muži prevážajú na svojich polo rozsypaných bicykloch až sedem stohov banánov na trhoviská, ktoré sú vzdialené často krát aj niekoľko dní cesty. Zvedavo sa pýtame jedného domorodca: „Koľko váži jeden stoh?“ „30 kg!“ „ A koľko dostaneš za jeden stoh?“ „5000 ugandských šilingov!“ (čo sú v prepočte asi 2 eurá) Plne naložený bicykel takto váži viac ako celá BMW 800 GS. A ešte k tomu, keď sme sa dozvedeli, že brzdy na týchto starožitnostiach prakticky nikdy nefungujú, dobrovoľne sme sa rozhodli pri strete s týmito Kamikadze na 2 kolesách, obchádzať ich z veľkej diaľky.

Útek pred dažďom pri Mount Elgon
Čím viac sa blížime k Mount Elgon, tým je krajina zelenšia. Ťažké búrkové mraky sa neohrozene blížia k 4321 metrov vysokej sopke. Kvapky nenechali na seba dlho čakať. V priebehu niekoľkých minút sa cesta mení na mazľavú a šmykľavú hmotu. Striedavo strácam kontrolu nad predným alebo zadným kolesom. Udržať motorku v priamom smere je prakticky nemožné. Nemá zmysel pokračovať. Prisadneme si k domácim, čo sedia pod akáciou a čakajú, kým to prejde. Sledujeme auto, ako sa snaží vydriapať hore kopcom. Skončil v priekope. Do vyťahovacích prác sa zapojilo množstvo domácich. Bosí sa zapreli do lana a vytiahli auto až na vrchol. Herbert to chce tiež vyskúšať. Podarilo sa mu dôjsť do polovice stúpania. Domorodci sa mu snažia pomôcť, ale ťahajú ho do všetkých strán naraz a on padá. Berie to s humorom, potľapkanie po pleci, smiech. Niekto nám povedal, že neďaleko odtiaľto pršalo ešte viac. Vzdávame to a rozkladáme náš stan priamo pred očami zvedavcov pri rieke. Prefiltrovali sme si vodu z ktorej varíme polievku. Černosi neustále prichádzajú a odchádzajú. Pýtajú sa tie isté otázky: „Odkiaľ prichádzate? Kam idete? Koľko máte detí? Koľko máte rokov?“ Na rozlúčku nám každý popraje veľa šťastia. Aj keď je cesta na druhý deň trochu suchšia, ďalších 100 km ku kenským hraniciam sa predierame hlbokými mlákami a blatistými úsekmi.

Koniec korupcie
Na malom hraničnom prechode v Suame pri vypĺňaní formulárov spoznávam toho istého colníka, ktorý mi v roku 2001 chcel „naúčtovať“ všimné vo výške 250 dolárov. Dnes sú na stenách colnice rozvešané tabule: END CORRUPTION (koniec korupcie). Po pasovej kontrole sa nás zdvorilo opýtali, či sme spokojní s odbavením a či máme nejaké nápady, ako by to mohli zlepšiť. Nechce sa mi veriť, že za tých pár rokov sa to tak zmenilo.

Našu poslednú noc v Afrike strávime v stane na červenom piesku pod starým stromom baobab. Obloha je čistá a jasná. Ráno pokračujeme späť do Mombasy. Popri nás precvála stádo zebier. Ešte dlho sa po nich víri prach Savany. Ja si zatiaľ ukladám do pamäte tie najkrajšie momenty. Nikdy na ne nezabudnem.

Fakty a základné informácie:

Keňa, Tanzánia, Rwanda, Burundi a Uganda ponúkajú široké spektrum kultúrneho, ale aj dobrodružného vyžitia. Nájdete tu: biele piesočnaté pláže, široké savany, snehom pokryté pohoria, jazerá, púšte, ale aj džungľu.

Východná Afrika má dve obdobia dažďov. Najlepší čas na vycestovanie je od decembra do marca a od júla do októbra. V Keni, Tanzánii a Ugande sa dorozumiete po anglicky, v Rwande a Burundi po francúzsky. Vízová povinnosť závisí od národnosti a politickej situácie.

Strava a ubytovanie
Exotické ovocie a zelenina sa dajú kúpiť veľmi lacno na okraji ciest. Odporúčame ochutnať čerstvé džúsy z odšťaveného ovocia. Ubytovacie zariadenia ponúkajú aj bežnú európsku stravu. Pite len fľaškovú vodu. Kempovanie je možné aj na „divoko“, ale hlavne v Burundi a Rwande treba rátať s množstvom zvedavcov.

Cesty a motocykel
Hlavné ťahy sú zväčša spevnené, ale nie práve v najlepšom stave. Tanzánia nemá asfaltovú cestu z východu na západ. Prašné cesty po dažďoch sú nezjazdné. Očakávajte prašné, rozbité cesty s dierami, ale aj vyjazdenými koľajami a roletami. Carnet des Passages je povinný pri dovoze motocykla do Afriky. V niektorých štátoch za platí cestná daň, nezahŕňa však motocykle. V Keni, Tanzánii a Ugande sa jazdí na ľavo, v Rwande a Burundi na pravo. Odporúčame používať vymývateľné vzduchové filtre a niesť si so sebou bežné náhradné diely a sadu na opravu defektov.

Motocykle boli vybavené doplnkami od renomovanej nemeckej spoločnosti Touratech. Kompletný sortiment nájdete na www.touratech.sk

Potulky Afrikou 2. časť
10
Galéria
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM