Bratislavské mestské včely majú prvý bicyklový medomet na Slovensku
Prvý bicyklový medomet na Slovensku odprezentovali vo Vodárenskom múzeu v bratislavskej Karlovej Vsi. Bolo to v rámci projektu Mestské včely, ktorý od roku 2014 realizuje mimovládna nezisková organizácia Živica.
Organizácia Živica spojila sily s občianskym združením Cyklokuchyňa, ktorého člen Jaroš Uroš zo stacionárneho bicykla prevodom na nerezový medomet skonštruoval špeciálny stroj na stáčanie sladkej tekutej potraviny.
„Do medometu sa dajú štyri rámiky s medom odstránené od vrchnej voskovej vrstvy, tzv. medovej žuvačky. Bicyklovaním sa roztočí medomet a odstredivou silou sa med uvoľňuje a vyteká do priloženej nádoby,“ vysvetlila mestská včelárka a lektorka programu Petra Ježová.
Alternatívne získavanie medu
Bicyklovým stáčaním sa inšpirovali v Austrálii a tento systém budú častejšie využívať na hravejšiu praktickú činnosť získavania medu. Potvrdila to aj premiéra, keď sa pri bicyklovaní vystriedali žiačky Základnej školy (ZŠ) Alexandra Dubčeka z Karlovej Vsi.
Ich prítomnosť nebola náhodná, pretože Živica v rámci projektu Mestské včely spolupracuje s troma školami z tejto mestskej časti, ktorá sa stala priateľská k opelivému hmyzu.
„Okrem toho, že školské kolektívy sa chodia k nám zoznámiť so včelami, pri školách vysádzajú jahodoviská, levanduľu a iné bylinkové plochy či kríky. Samospráva zasa niektoré trávnaté plochy nekosí často, aby boli dlhšie zakvitnuté lúky a tým viac k dispozícii včelám na opeľovanie,“ zdôvodnila spoluprácu s Karlovou Vsou Petra Ježová.
Chov mestských včiel
Podľa Tomáša Blaškoviča prvé stáčanie medu bolo zámerne až v treťom roku včelstva. „Prvé dva úle v roku 2014 boli pre dve nové včelie rodinky. Tie musia zosilnieť a produkčné sa stávajú v nasledujúcom roku. Vlani sme sa rozhodli, že med im zatiaľ necháme a nechceli sme včely na zimu kŕmiť cukrom, ako sa to robí. Teraz sú tu dve produkčné včelie rodiny a dve nové, ktoré sme z nich vytvorili. V tomto nektarotvornom priestore majú vhodné podmienky. Včely dokážu za znáškou lietať až tri kilometre, obhospodarujú veľké územie,“ konštatoval profesionálny včelár Tomáš Blaškovič.
Chov mestských včiel je jednou z aktivít Živice. Je to za účelom opeľovania, záchrany včelej populácie a získavania netradičných druhov medu.
Úle sú umiestnené v parkoch, na strechách budov alebo na terasách a balkónoch. Mestský med je vyhľadávaným artiklom pre neobvyklé kombinácie chutí. Vlani ho prvýkrát získavali na streche Starej tržnice v centre Bratislavy, kde sú tiež včelie úle a teraz v druhom priestore v období, keď už je úľ plný medu.
Čítajte tiež: Adoptovať sa dnes dá už aj včela. Vďaka takémuto osvojeniu si budete môcť čaj stále osladiť medom
Podľa Živice mestské prostredie poskytuje včelám dobrú biodiverzitu kvitnúcich rastlín ako vidiecka krajina. Ľudia pestujú kvety vo dvoroch, na balkónoch, v parkoch, je mnoho druhov okrasných stromov a kríkov. Včelia pastva je vďaka tomu pestrá aj dlhá.
Iný med ako z vidieka
Významnou výhodou mesta je menšia veternosť a vyššie teploty. A keďže sa tu nájdu mnohé exotické druhy môže byť med chuťovo iný ako ten z vidieka.
Okrem dvoch uvedených priestorov v Bratislave mestské úle sú od leta 2014 aj v Národnom lesníckom centre vo Zvolene. V spolupráci s Greenpeace Slovensko vlani osadili po dva úle v Lučenci, Kežmarku, Považskej Bystrici a Žiline.
Príklady dobrej praxe aj z veľkomiest, ako sú New York, Londýn, Paríž, Viedeň, Bazilej, či na obchodnom centre v pražskom Chodově potvrdzujú, ako môžu včely obohatiť mestské prostredie. Bez toho, aby obťažovali obyvateľov a pritom ešte produkujú kvalitný med.
Čítajte tiež: Nechcete prísť o med? Adoptujte si včelu: Jedna larva za jedno euro
Foto: Ilustračné.