Nina Táborská Rôzne

Bratislavská MHD: Električky nahradili omnibusy ťahané koňmi pred viac ako 120 rokmi

História mestskej hromadnej dopravy v metropole Slovenska sa spája s budovaním bratislavskej mestskej elektrickej železnice, ktorá je zároveň aj jednou z najstarších v Európe i vo svete.

Ilustračný obrázok k článku Bratislavská MHD: Električky nahradili omnibusy ťahané koňmi pred viac ako 120 rokmi
Zdroj: DPB, a. s.

Bratislavská hromadná doprava má už viac ako 120 rokov. Hlavným dôvodom pre jej vznik bola najmä potreba prepravy medzi centrom mesta a železničnými stanicami.

„Koľaje prvej konskej železnice viedli od roku 1840 od budovy stanice konky po dnešných uliciach Karadžičova, Dostojevského rad a Vajanského nábrežie až k dnešnému Nám. Ľ. Štúra,“ informuje portál imhd.sk. Neskôr, v roku 1873 bola táto železnica prebudovaná na parnú trakciu a parné vlaky začali premávať zo stanice Považskej železnice na križovatke Krížnej a Legionárskej ulice a k Nám. Ľ. Štúra už neboli vedené. Ako portál uvádza ďalej, v rokoch 1873 – 1883 cestujúcich k tejto stanici z Nám. Ľ. Štúra dovážala po neprestavanom úseku pôvodnej železničnej trate konka, ktorú dobová tlač nazývala „tramway“.

Čítajte tiež: Dopravný podnik už má všetkých 60 nových električiek

Od 1. marca 1883 táto konská „tramway“ medzi Nám. Ľ. Štúra a stanicou na rohu Krížnej a Legionárskej zanikla. Vtedy začal podnikateľ Samuel Schenk s prevádzkou nového omnibusu spred Divadla na Hlavnú stanicu. Omnibusy boli vozy s väčším počtom miest ťahané koňmi. „Schenkove omnibusy premávali pri peknom počasí aj na Železnú studničku. Pravidelná premávka Schenkovho omnibusu skončila na konci roka 1898,“ vysvetľuje portál.

Mestská elektrická železnica

Kým v mnohých iných metropolách Európy sa hromadná preprava osôb zabezpečovala konskými železnicami, prípadne parnými električkami, Bratislava už v roku 1893 udelila koncesiu na výstavbu trate Alexandrovi Wernerovi.

V roku 1898 bola vytvorená účastinná spoločnosť P.V.V.V. – „Pozsonyi villamossági részvéntyársaság“, ktorá prevzala do svojej správy Bratislavskú mestskú elektrickú železnicu. V roku 1922 bola premenovaná na bratislavskú elektrickú účastinnú spoločnosť (BEÚS).

Práce na stavbe elektrickej železnice sa začali v roku 1895.

„Prvá električka s cestujúcimi vyšla do ulíc mesta 27. augusta 1895. V popolud­ňajších hodinách sa ňou previezlo až 2 468 cestujú­cich,“ informuje hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava Adriana Volfová.

V ďalších rokoch nasledovala výstavba a rozširovanie tratí. „Napríklad cez dnešnú Špitálsku ulicu, Krížnu, Šafárikovo námestie, Obchodnú ulicu, Račiansku ulicu a do ďalších lokalít medzi inými aj do Gaštanového hájika, k dnešnej Železničnej stanici Vinohrady,“ približuje DPB.

Dôležité medzníky

Ďalším významným medzníkom v oblasti elektrickej trakcie je rok 1909, kedy 19. júla začala prevádzka na elektrickej automobilovej linke do Vydrickej doliny (dnešná Železná studienka), ktorá bola predchodcom dnešných trolejbusov.

„Trolejbusy zabezpečovali v pracovných dňoch dopravu ľudí do zamestnania, cez víkendy a sviatky zase na rekreáciu v oblasti Železnej studničky. Trať prevádzkovali len do roku 1915, kedy sa premávka na „Vydrickej trolejbusovej dráhe“ zastavila a trať sa zrušila,“ približuje dopravný podnik.

Ďalším dôležitým medzníkom bola výstavba železnice, ktorá spájala slovenskú metropolu s rakúskou. Viedenská električka začala slávnostne premávať 5. februára 1914 odchodom o 4:15, viedla z Viedne južne od Dunaja cez Schwechat, Hainburg, Wolfsthal na Slovensko cez Petržalku až do centra mesta.

Čítajte tiež: Nielen vozový park, ale aj vozovne: Dopravný podnik prechádza veľkými zmenami

Prvá svetová vojna priniesla zastavenie na diaľkovej trati Bratislava – Viedeň. V roku 1927 (9. mája) vyšla do ulíc mesta naposledy električková linka „E“ spájajúca Šafárikovo nábrežie s Novomestskou stanicou na dnešnej Karadžičovej ulici. „O deň neskôr ju totiž nahradila prvá autobusová linka v Bratislave označená „M“. Jej trasa viedla od Národného divadla cez Grösslingovu ulicu po Novomestské nádražie, neskôr došlo k predĺženiu až na Hlavné nádražie,“ približuje DPB. V tom istom roku uviedli do premávky aj ďalšiu autobusovú linku.

Postupný nárast obyvateľov mesta znamenal aj rozšírenie dopravnej obslužnosti, napr. novú električkovú linku Ck z oblasti Račianskej ulice do Karlovej Vsi a v roku 1935 ďalšiu električkovú linku „E“.

Číselné značenie liniek

Trolejbusová doprava bola obnovená od roku 1941. Významným medzníkom bratislavskej verejnej dopravy však bolo zavedenie číselného označenia liniek, ktoré sa datuje do roku 1944. Trolejové vedenia, koľajnice aj vozidlá zdemolovali, poškodili či odcudzili nemecké vojská. Ich vyčíňanie viedlo k úplnému zastaveniu mestskej hromadnej dopravy, ktorá bola obnovená po skončení vojny. Avšak, spojenie s Viedňou sa už neobnovilo.

Čítajte tiež: Sú podľa vás vozidlá MHD špinavé? Zistili sme, ako často sa čistia

„Električková doprava sa do Petržalky vrátila po oprave Starého mosta. 28. apríla 1951 začala túto časť Bratislavy obsluhovať električková linka č. 4 na trase Petržalka – Sad – Nová doba a späť. Pre zlý technický stav koľají na Starom moste 1. apríla 1961 električkovú dopravu do Petržalky zastavili,“ informuje Volfová.

V roku 1948 bola spoločnosť BEÚS znárodnená a mestskú hromadnú dopravu v meste začal prevádzkovať komunálny podnik Dopravné závody mesta Bratislava (DOZAB).

Päťdesiate roky minulého storočia priniesli len nárast autobusovej dopravy a električkovej dopravy.

Rok 1958 znamenal okrem vyrobenia poslednej dvojnápravovej električky aj postupné nasadzovanie nových štvornápravových električiek ČKD TATRA T2, ktoré vyrábal národný podnik ČKD Praha podľa vzoru americkej PCC koncepcie.

Mestská hromadná doprava v rokoch

  • 1960-te roky priniesli postupnú výstavbu sídlisk, zároveň však zanedbanie rozširovania koľajových tratí, ktoré sa stavali s veľkým oneskorením. Koniec 60-tych a 70-te roky okrem iného priniesli aj prípravu novej dopravnej koncepcie, ktorá sa prejavila uprednostňovaním autobusovej dopravy.
  • Aj v električkovej doprave sa začali postupne objavovať kapacitné kĺbové električky ČKD TATRA K2. Začali jazdiť od 13. februára 1972 a jazdili takmer 40 rokov.
  • V roku 1986 sa v uliciach mesta objavili kĺbové trolejbusy Škoda – Sanos S 200 Tr. Bratislavský dopravca začal uvažovať aj o stavbe metra alebo mestskej rýchlodráhy.
  • Z dôvodu lepšej dostupnosti automobilov nastal pokles cestujúcich v mestskej doprave.
  • Rok 2000 so sebou priniesol novú zonáciu mesta, zavedenie prestupnej tarify a oblastného označovania liniek mestskej dopravy.
  • V nasledujúcich rokoch sa postupne zvyšoval podiel mestskej hromadnej dopravy na celkovej premávke v hlavnom meste. Zaviedla sa kvalitnejšia nočná doprava a pristúpilo sa k modernizácii električiek a trolejbusov. Vozový park autobusov bol obohatený o kapacitnejšie vozidlá SOR NB 18 a Mercedes-Benz Capacity v roku 2010.
  • Rok 2016: Vozidlový park Dopravného podniku Bratislava je kompletne vynovený a obnovený. Na bratislavských cestách dokopy pribudlo 120 nových trolejbusov, 60 električiek a 100 nových autobusov.

Čítajte tiež: Vozidlový park sa rozrastá. Dopravný podnik Bratislava plní sľuby, pribudli ďalšie nové kĺbové autobusy

120 rokov bratislavskej MHD
14
Galéria
Zdroj: DPB, a. s.
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM