Bratislavské NAJ: Kempelen bol technický génius. Jeho šachový stroj porazil ruskú cárovnú aj Napoleona

Čerpadlo na vodu pre Bratislavský hrad, pontónový most cez Dunaj, prístroj pre nevidiacich, umelé končatiny. To je len časť vynálezov, ktoré obdivovalo Uhorsko vďaka nadanému bratislavskému rodákovi.

Katarína Winklerová

V Bratislave sa narodilo mnoho nadaných a zručných ľudí. Jedným z tých, ktoré šírili dobré meno nášho mesta aj za hranicami Uhorska, bol technický „čarodejník“ Ján Wolfgang Kempelen. Svojou šikovnosťou, veľkým technickým talentom a tiež znalosťou siedmich jazykov ohromil aj Máriu Teréziu, ruské veľkokniežatá, ba aj cárovnú Katarínu II.

Majster mechanizmov

Kempelen sa narodil 23. januára 1734 v rodine colného úradníka. Mal sedem súrodencov, z ktorých bol najmladší. Jeho talent sa prejavil pomerne skoro, a tak nadaného chlapca po absolvovaní základnej školy poslali študovať do Rábu (dnešného Gyõru) a odtiaľ do Viedne. Venoval sa právu a filozofii.

Po úspešnom absolvovaní štúdií sa vrátil do Bratislavy, kde sa stal tajomníkom uhorskej dvornej komory. Tam strávil väčšinu svojho pestrého života. Viac ako k úradníckej kariére ho to však ťahalo k technike a konštruovaniu rôznych mechanizmov. Neskôr sa stal z poverenia panovníčky Márie Terézie riaditeľom soľných baní pre celé Uhorsko. Poznal až sedem rečí, čo mu umožnilo pohybovať sa na panovníckom dvore, kde ho často poverovali politickými a hospodárskymi úlohami.

Kempelenov mimoriadny technický talent pomohol dostať vodu na Bratislavský hrad, pretože vymyslel zvláštne čerpadlo, ktoré prepojil s Dunajom. V Schönbrunne postavil vodomet, architektonicky viedol stavbu Budínskeho hradu, pre ktorý navrhol aj vodovod, a stavbu divadla. Žitný ostrov mu vďačil za zavodňovacie zariadenie, ktoré skonštruoval.

Autor lietajúceho mosta

Vďaka nemu vznikol v Bratislava aj takzvaný „lietajúci“ most cez Dunaj. Most bol vlastne vynikajúco technicky vyriešenou kompou, ktorá pozostávala z 10 člnov pevne zakotvených na dne rieky. Most sa dal rýchlo rozobrať aj naspäť poskladať.

Spomínaný mechanizmus zachránil Bratislavu aj pred Napoleonovým vojskom v roku 1805. Francúzska armáda totiž počítala s tým, že bleskovo cez most prejde a rýchlo zaútočí na mesto. Mesto sa však o plánoch Napoleona dozvedelo a ešte než sa tábor vojakov rozložil v Petržalke, podarilo sa im most rozobrať a nepriateľovi zmariť plány. Vojakom potom nezostalo nič iné, len strieľať z dela. Napoleonova armáda Bratislavu dobyla až v roku 1809.

Geniálny šachový automat

Kempelen sa nesústreďoval iba na veľké technické projekty. Venoval sa aj postihnutým ľuďom a snažil sa svojimi vynálezmi zlepšiť kvalitu ich života. Invalidi ocenili jeho prototypy umelých končatín, pre nevidiacich zostrojil špeciálny písací stroj. Neskôr ho daroval nevidomej speváčke z Viedne.

Najviac sa však preslávil svojím priam čarodejníckym automatom v podobe tureckého hráča šachu. Predstavil sa s ním prvý raz v roku 1789. Svet žasol a nechápal. Skvelý „Turek z Bratislavy“ totiž porazil takmer každého súpera. Hrali s ním také osobnosti, akými boli Napoleon, ruský veľkoknieža Pavol, pruský kráľ Fridrich II. a ruská cárovná Katarína II.

Turecký „hráč“ šachu sedel za uzavretým stolíkom, v ktorom sa skrýval dômyselný strojový mechanizmus. Ten viedol pri ťahu ruku figuríny.

Ak sa vám zdá, že ste takýto hrací automat videli vo výklade v centre Bratislavy, máte pravdu. Je to však iba jeho napodobenina. Originál sa údajne dostal až do americkej Philadelphie, kde v polovici 19. storočia zhorel pri požiari.

Šachový automat priniesol Kempelenovi slávu aj peniaze. Neustrnul však potom na mieste a venoval sa najmä „hovoriacemu“ mechanizmu. Automat, ktorý na divákov „prehovoril“, bol kombináciou mechov a gájd, ktoré fungovali na princípe napodobenia ľudských hlasových orgánov. Vynálezca si sám musel vytvoriť teóriu zvuku, reči, jazyka a jeho fonetickej stránky. Ako sa sám vyjadril, poslanie prístroja vidí najmä v tom, že „uľahčí hluchonemým naučiť sa reč a vyhnúť sa rečovým chybám“. Moderná veda práve spomínaný prístroj označuje za najvýznamnejší Kempelenov vynález.

Technický génius a vynálezca, na ktorého môže byť Bratislava právom hrdá, zomrel 26. marca 1804 vo Viedni, kde je aj pochovaný.

Zdroj: patentovat.sk

Zdroj: YouTube.com
Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Odporúčame