Bratislava je finančne poddimenzovaná a potrebuje sa rozvíjať, uviedol Magistrát na tému zvyšovania daní
Vedenie Bratislavy upozorňuje na potreby spravodlivého financovania mesta, ktoré je finančne poddimenzované a potrebuje systémové nastavenia pre udržateľné napĺňanie svojich funkcií. Príjmy hlavného mesta tvoria financie od štátu a vlastné zdroje, ktoré mesto získava z miestnych daní a poplatkov.
Na to, aby mesto získalo viac peňazí, je potrebné urobiť viaceré opatrenia. Jedným z opatrení pre efektívne a spravodlivé nastavenie systému je aj úprava dane z nehnuteľnosti.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal dlhodobo upozorňuje na nespravodlivé financovanie Bratislavy. Ide nielen o nízku úroveň financovania zo strany štátu, nižší oficiálny počet obyvateľov, obmedzenosť čerpania fondov mesta z Európskej únie, ale rovnako aj nízky koeficient pri prerozdeľovaní daní z príjmov fyzických osôb.
„Kvôli spravodlivejšiemu financovaniu Bratislavy už dlhodobo rokujem s jednotlivými ústavnými činiteľmi a s Vládou SR. Za týmto účelom som predstavil aj jednotlivé kroky Bratislavskej deklarácie," vysvetľuje primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal.
Prečítajte si tiež: V Bratislave skontrolujú, či ľudia platia dane za správnu rozlohu domu či bytu
„Bratislava potrebuje nielen zvýšiť koeficient prerozdeľovania dane z príjmov fyzických osôb, ale rovnako aj zaviesť osobitný príspevok zo strany štátu na výkon funkcie hlavného mesta,„ povedal primátor. „Dôležité je aj to, že sme sa počas sčítania ľudu zle spočítali. To spôsobilo, že rozdiel medzi počtom obyvateľov podľa Štatistického úradu SR a informácií z matrík mestských častí je až takmer 35-tisíc obyvateľov. Pre Bratislavu to v rozpočte znamená mínus 8,6 miliónov eur!“ doplnil primátor. Nastavenie a úprava však závisí od štátu a vyjednávaní s Vládou SR.
Z vlastného
Vedenie mesta však zároveň hľadá zdroje aj vo vlastnom financovaní. Jedným z takýchto zdrojov je aj daň z nehnuteľnosti, ktorá tvorí 17 percent z daňových príjmov mesta. Odborná verejnosť dlhodobo upozorňuje na nízku úroveň sadzieb dane z nehnuteľnosti vzhľadom na hodnotu nehnuteľností v Bratislave a na jej neefektívny výber.
Bola vytvorená pracovná skupina, ktorej cieľom bolo overiť procesy výberu dane z nehnuteľností, preveriť funkčnosť evidencie nových daňovníkov, nastaviť systém kontroly, aj spresniť údaje, s ktorými pracuje mestské oddelenie miestnych daní a poplatkov.
Pracovná skupina zložená zo zástupcov vybraných mestských častí a odborných zamestnancov magistrátu definovala dve základne oblasti opatrení.
Prvým je zabezpečenie efektívneho výberu dane z nehnuteľnosti prostredníctvom kontrol úplnosti objektov podliehajúcich tomuto zdaneniu. Do ulíc Bratislavy tak vyrazia kontrolóri, ktorí budú porovnávať či všetci daňovníci platia za svoje nehnuteľnosti tak, ako by mali. Predpokladá sa, že Bratislava by takýmto spôsobom získala cca 400-tisíc eur.
Druhým opatrením je úprava sadzieb dane z nehnuteľnosti, ktoré sa od roku 2012 nemenili. „Návrh úpravy dane z nehnuteľností sa netýka všetkých daní. Pracovná skupina navrhla úpravy, ktoré sa týkajú len stavieb na pôdohospodársku produkciu, stavieb na bývanie, bytov, nebytových priestorov a stavebných pozemkov – teda len na 5 druhov dane z nehnuteľnosti z viac ako 20 druhov. Mesto totiž musí upraviť daň z nehnuteľnosti, nakoľko Bratislava prekračuje zákonom povolený 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou pri dani zo stavieb, korekcia je z tohto dôvodu nevyhnutná," vysvetlil opatrenie primátor.
Zdroje z výberu dane aj na čistotu mesta
„Zároveň som však navrhol 50-percentné zníženie dane z nehnuteľnosti pre každého Bratislavčana staršieho ako 62 rokov. Po novom by tak len polovicu z dane platil až každý tretí Bratislavčan," doplnil primátor. Takáto úprava dane z nehnuteľnosti by ročne mestu a mestským častiam priniesla po 3,5 mililiónov eur, nakoľko celková daň z nehnuteľnosti sa delí medzi mesto a mestské časti na polovicu.
Mesto by zdroje získané z výberu dane investovalo do čistoty, dopravnej infraštruktúry a bezpečnosti občanov. Ročne by za sumu 3,5 mil. eur mohlo opraviť desaťtisíc metrov ciest a nakúpiť niekoľko stoviek smetných košov. „Bolo by jasné, kam peniaze išli. Už teraz vieme, že by sme mohli opraviť napríklad Dunajskú, Rožňavskú, Vajnorskú, Tomášikovu, Karloveskú či Saratovskú ulicu a mnohé ďalšie," vymenoval primátor.
Prečítajte si tiež: ROZHOVOR: Je nutné zvýšiť daň z nehnuteľnosti. Pre Bratislavčanov to bude znamenať, že si dajú o jednu kávu menej, tvrdí Ivo Nesrovnal