Bolo v minulosti naozaj všetko lacnejšie? Pozrite sa, koľko dní musíme dnes odpracovať na kúpu auta, či bytu
O pár dní uplynie 26 rokov od Nežnej revolúcie. V prípade, že zarábate priemernú mzdu, na bežný nákup odpracujete menej hodín, ako v minulosti. Ako sa zmenili naše platy a ceny za jednotlivé tovary? Ste na tom lepšie ako kedysi, alebo spomínate na "staré dobré časy"?
Pád socializmu nám priniesol nielen nastolenie demokracie, obnovenie ľudských práv a slobôd, ale aj prechod z centrálne plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike.
Analytici Poštovej banky sa teda rozhodli porovnať našu životnú úroveň v roku 1989 s tou dnešnou a pozreli sa aj na vývoj našich miezd a cien v obchodoch. Samozrejme ale ide o zjednodušený pohľad, nakoľko hodnotenie životnej úrovne je veľmi subjektívne a nezávisí len od výšky mzdy či od cenovej hladiny.
Vlani bol náš priemerný reálny zárobok o 13 % vyšší ako v revolučnom roku. Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 3 142 Kčs v roku 1989 na úroveň 858 eur v roku 2014. Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v revolučnom roku 1989 v priemere zarábali 104 eur mesačne.
Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 26 rokov od revolúcie vzrástli viac než 8 – násobne. Nie je tomu ale celkom tak. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili 7 až 8 – násobne.
Prvýkrát od roku 1989 sa Slovákom podarilo reálne viac zarobiť až v roku 2007
Celkový pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako pred revolúciou, nám preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu.
V roku 2014, boli naše reálne zárobky približne o 13 % vyššie ako v revolučnom roku 1989. Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 26 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako pred revolúciou.
Realita je ale taká, že vlani si na úroveň priemernej mzdy nesiahlo až 57 % Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Pre 18 % Slovákov bola dokonca skutočnosťou hrubá mzda nižšia ako 500 eur, čo v čistom predstavuje približne 415 eur.
Na kúpu elektroniky, či dokonca auta pracujeme kratšie. Na kúpu bytu však niekoľkonásobne viac
Významný rozdiel medzi oboma obdobiami spočíva v tom, že oveľa lacnejšie nás v súčasnosti vychádza hlavne rôzna elektronika, domáce spotrebiče či automobily.
Na kúpu tovarov dlhodobej spotreby totiž musíme v dnešnej dobe odpracovať podstatne kratší čas.
Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 stráviť v práci až 83 dní, teda 12-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor, kvôli ktorému musíme v práci stráviť 7 dní.
Na kúpu chladničky sme museli v revolučnom roku odpracovať 22 dní, dnes nám na to stačí 8 dní.
Kvôli kúpe nového auta sme za socializmu museli v práci stráviť 27 mesiacov, v súčasnosti je to len 12 mesiacov.
Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1989.
Samostatnou kapitolou sú nehnuteľnosti.
Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40-tisíc Kčs, na pridelenie bytu si však záujemcovia museli počkať niekoľko mesiacov či rokov.
V súčasnosti si síce môžeme vyberať z pomerne širokej ponuky zrekonštruovaných bytov alebo novostavieb, zväčša nám však vlastné úspory na kúpu nestačia a musíme sa poohliadnuť po úvere z banky.
Hypotekárne úvery a úvery na kúpu nehnuteľnosti pritom tvoria až tri štvrtiny z celkového objemu bankových úverov poskytnutých obyvateľstvu.
V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter bytu odpracovať približne 4 dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní.
Prečítajte si aj: Dopyt po bytoch v Bratislave je stále veľký, ich ceny však rastú príliš rýchlo
Záver: Máme sa lepšie – v prípade, ak dostávame výplatu aspoň vo výške priemernej mzdy
„Priemerne zarábajúci Slovák si dnes môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov ako v roku 1989, môže si dopriať viac luxusu a cenovo dostupnejšie sú pre neho aj tovary dlhodobej spotreby,“ vychádza z analýz Poštovej banky.
Neplatí to ale pre všetkých a mnohé nízkopríjmové domácnosti môžu pociťovať zhoršenie svojej finančnej situácie. Čo sa ale za posledných 26 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb.
Dlhé rady pred obchodmi na mäso, ovocie alebo iné výrobky zmizli a my si môžeme vyberať zo širokej ponuky nielen domácich, ale aj zahraničných produktov.
Kamenným obchodom zároveň vyrastá silná konkurencia v podobe e – shopov a Slováci prichádzajú stále viac na chuť nakupovaniu cez internet.
Prečítajte si aj: Analýza, ktorá vás zaujme: V akom stave je finančné zdravie Bratislavy?
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠU SR.
Foto:Ilustračné