Bezdomovectvo - zatvárame pred ním oči, no tento problém sa týka všetkých. Každý sa môže ocitnúť na ulici
Bezdomovectvo sa týka všetkých. Tých, ktorí sa ocitli na ulici, i tých, ktorí denne okolo nich prechádzajú. Kto má tento problém riešiť? Mesto, obec, štát, neziskovky?
Ideálne by bolo, keby problém bezdomovectva spoločne riešili neziskové organizácie v spolupráci s mestami, pričom podmienky na túto spoluprácu by mal vytvárať predovšetkým štát. Každý má nezastupiteľnú a konkrétnu úlohu.
Nezávislé odhady odborníkov, ktorí pomáhajú ľuďom bez domova v Bratislave hovoria, že len v hlavnom meste prežíva 5-tisíc ľudí, ktorí nemajú domov. Nemajú kde prenocovať, vykonať osobnú hygienu, nedostanú potrebnú zdravotnú starostlivosť.
„Mám pocit, ako keby dnes všetko ležalo na pleciach našich organizácií,“ uviedol Sergej Kára z OZ Vagus. Aj preto v Bratislave vznikla pracovná skupina, zameraná na vznik stratégie riešenia problematiky ľudí bez domova, ktorá bola v lete 2015 zriadená kanceláriou primátora hlavného mesta na základe partnerskej ponuky občianskeho združenia Vagus.
Členovia pracovnej skupiny sú zložení z viac ako 30 členov z rôznych oblastí (experti, zástupcovia mestských častí, zástupcovia BSK či zástupcovia mimovládnych organizácii pracujúcich s ľuďmi bez domova na území Bratislavy). Úlohou skupiny je tvorba koncepčného materiálu v horizonte realizácie 2016–2021.
Čítajte tiež: Svoj domov našli tam, kde by sa iní neodvážili ísť. Okrajové časti Petržalky skrývajú smutné príbehy ľudí bez domova
Prečo sa problém bezdomovectva týka všetkých
Dlhodobá apatia a neriešenie problému ľudí bez domova má dôsledky pre celú spoločnosť. V Bratislave chýbajú viaceré formy pomoci, od sociálnych služieb krízovej intervencie, odborných projektov, poradenstva, bývania, integrácie až po duchovné potreby.
Zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti, nedostatok bežných a chránených pracovných príležitostí, absencia systému podporného bývania, nefunkčný systém sociálnej pomoci aj nízka informovanosť o existujúcich formách pomoci – s tým nebojujú len samotní ľudia bez domova, ale aj organizácie.
Absencia vyššie spomenutého má za následok, že ľudia častokrát ostávajú v ťažkej sociálnej situácii na uliciach a bez pomoci. A hoci na rok 2016 vyčlenilo mesto v rozpočte takmer dvojnásobok financií na pomoc ľuďom bez domova, stále to nie je dosť.
Prečítajte si tiež: V návrhu rozpočtu na rok 2016 vyčlenilo mesto na pomoc ľuďom bez domova 238-tisíc eur
„Ľudia sa pýtajú prečo by mali pomôcť. To je taká otázka… predsa pretože sme ľudia,“ povedal Peter Kadlečík, z OZ Proti prúdu (vydavateľ Nota bene) a terénny sociálny pracovník. „To je ako keby niekto dostane rakovinu pľúc a lekár mu povie, že ho nebude liečiť pretože fajčil. Ja to robím pretože ma to baví a pretože vidím výsledky. Tie by sme nakoniec chceli vidieť všetci,“ uzavrel Kadlečík.
Späť do spoločnosti
Pre ľudí bez strechy nad hlavou nie je ľahké zaradiť sa späť do spoločnosti. Človek totižto musí bojovať hneď s niekoľkými problémami. Jedným sú predsudky ostatných ľudí, druhým legálna dohoda a teda legislatíva a prekážkou môžu byť tiež samotné návyky respektíve neskúsenosť bezdomovcov.
„Z ulice dostať sa do zamestnania je veľmi náročné. Každý na vás pozerá, necítite sa dobre. Človek sa najprv musí ubytovať, aby mal nielen podmienky na hygienu napríklad, ale aby aj mal nejakú adresu,“ povedala bezdomovkyňa Veronika, ktorá predáva časopis Notabene. „Potom ale prídu predsudky, nikto sa nepýta ako ste sa skutočne dostali na ulicu a prácu vám nakoniec nedajú.“
Veľakrát títo ľudia nemajú osobné doklady, stratia ich na ulici. Nemajú bydlisko a nie sú ani nikde prihlásení. Vytvoriť legálnu pracovnú dohodu je skutočne veľmi zložité. Jednak stoja v ceste exekúcie a na druhej strane ak sa aj podarí prácu si nájsť, problémom býva samotné vyplácanie.
Ľudia bez domova nemajú bankové účty, tie sú zväčša zablokované a peniaze zamestnávateľ nemá kam posielať. Málokto vypláca na ruku.
Podľa Káru je všetko o rešpekte a akceptácii jeden druhého. „Ide o sociálne uzdravovanie ľudí. Je to všetko o prístupe, vzájomnom porozumení a partnerstve,“ uviedol na záver.
Viac sa dočítate tu: Prečo sa bezdomovectvo týka všetkých Bratislavčanov: 5 zásadných otázok a odpovedí
Akčný plán pre rok 2016
Jednotlivé kroky akčného plánu vytvorili členovia pracovnej skupiny s primárnym zameraním odštartovať efektívne riešenia v problematike, rok 2016 sa tak podľa skupiny stane rokom určeným na prípravu nových projektov, sanáciu existujúcich služieb vo vyššej miere a stanovenie následných akčných krokov.
Akčný plán pozostáva z viacerých krokov. Napríklad tam spadá finančná podpora existujúcich služieb či gantový program zameraný na integráciu ľudí bez domova prostredníctvom zamestnávani. Súčasťou by mala byť tiež organizácia a realizácia sčítania ľudí bez domova, podpora pokračovania práce pracovnej skupiny na vznik a realizáciu stratégie na boj proti bezdomovectvu, a tiež vzdelávanie pracovníkov hlavného mesta a mestských častí, prípadne pracovníkov mestskej polície v oblasti sociálnej pomoci.
Dôležitý je rovnako vznik krízového stanového táboru počas krutých mrazov aj spustenie pilotného projektu „Housing first“ ( Bývanie ako prvé).
Cieľom akčného plánu je okrem iného aj zvýšiť povedomie a scitlivovanie verejnosti o problematike ľudí bez domova, napr. na webových stránkach zúčastnených (mesto, mestské časti, BSK).