Ako sa s Bratislavským hradom a podhradím pohral čas? Jedinečné obrázky vás prenesú v čase
Dominantu hlavného mesta denne vídame z rôznych uhlov. Máme ho i v peňaženke na desať, dvadsať a päťdesiat centových minciach. Kedysi kráľovské sídlo Márie Terézie, dnes okrem iného priestor pre expozície Slovenského národného múzea. Hrad je obľúbeným miestom pre Bratislavčanov i turistov.
Ideálna poloha
Najstaršia písomná zmienka o Bratislavskom hrade sa viaže k roku 907. V Soľnohradských letopisoch sa spomína ako Pressalauspurch. V tomto období bolo bratislavské hradisko veľmi významné.
Zánik Veľkomoravskej ríše priniesol aj koniec sídla na hradnom kopci. Maďari využili polohu a vybudovali na mieste hrad. Ten sa stal v 11. storočí sídlom kominátu – župy a o niekoľko desiatok rokov neskôr tu býval aj uhorský kráľ Šalamún.
Veľké zmeny nastali, keď vojská Osmanskej ríše v roku 1529 dobyli hlavné mesto Uhorska Budín. Novým hlavným mesto kráľovstva sa stala Bratislava. Hrad prešiel renesančnou prestavbou a konali sa tu slávnosti spojené s korunováciou Maximiliána II. Korunná veža bola zároveň miestom uchovávania uhorských korunovačných klenotov.
Kráľovské sídlo Márie Terézie sa Jozefovi II. nepáčilo
Bratislavský hrad a areál prešiel veľkou rekonštrukciou počas vlády Márie Terézie. Panovníčka si priala zvýšiť pohodlie a reprezentatívnosť. Z východnej strany bolo pristavené Tereziánium, s obytnými priestormi. Zo severu pristavili krytú jazdiareň spolu s barokovou záhradou a záhradným pavilónom.
Obdobie rozkvetu zrušil nástup Jozefa II. na trón. Z Bratislavy presunul krajinské úrady do Viedne a hrad stratil aj svoju reprezentatívnu funkciu. V roku 1784 sa tu usídlil generálny seminár, ktorý vychovával kňazov katolíckej cirkvi. Jedným z jeho absolventov bol aj Anton Bernolák.
Požiar z nepozornosti
Po generálnom seminári prišla na hrad armáda. Krásne priestory sa tak stali ubytovňou pre vojakov. Ich pobyt sa stal pre hrad osudným, keďže v roku 1811 spôsobili vojaci svojou neopatrnosťou požiar, pri ktorom vyhorel objekt paláca i mnoho domov v podhradí. Na 142 rokov sa stal ruinou.
K obnove sa pristúpilo až v roku 1953. Myšlienku inicioval spisovateľ a maliar Janko Alexy. Autormi projektu boli Alfréd Piffl a Dušan Martinček. Práce na hradnom kopci prebiehali až do roku 1968 a ich cieľom bolo obnoviť hrad do jeho podoby z tereziánskeho obdobia. Hrad sa, už ako národná kultúrna pamiatka, stal priestorom pre expozície Slovenského národného múzea a nachádzali sa tu aj reprezentačné priestory Slovenskej národnej rady.
Zdroj: Bratislavský hrad / Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch / Dnes24
Prečítajte si tiež: OBRAZOM: Pozrite sa, ako vyzerala Hlavná stanica v minulosti a dnes
