200. výročie narodenia Karola Štúra
Počas víkendu si v Modre pripomenuli 200. výročie narodenia Karola Štúra, evanjelického kňaza, pedagóga, spisovateľa, člena mestskej rady a najstaršieho brata Ľudovíta Štúra.
Tento víkend sa v Mestskom centre sociálnych služieb v Modre konali oslavy pri príležitosti 200. výročia narodenia významného národného a modranského buditeľa Karola Štúra. Už v piatok sa v Mestskom centre sociálnych služieb konal literárno-hudobný večer Spomienka skrytá v slove a hudbe, ktorý bol spojený s otvorením výstavy venovanej osobnosti Karola Štúra. Výstava, ktorej autorkou je Sylvia Hrdlovičová, bude po ukončení osláv presunutá a nainštalovaná v priestoroch SNM – Múzea Ľ. Štúra, kde si ju do konca apríla budú môcť pozrieť návštevníci múzea. V sobotu oslavy pokračovali odborným seminárom na tému “Život a dielo Karola Štúra”.
Spomienkové slávnosti vyvrcholili nedeľnými službami Božími v evanjelickom kostole za účasti evanjelického biskupa západného dištriktu ECAV Milana Krivdu, Bratislavského župana Pavla Freša a primátorka Modry Hany Hlubockej. „Teší nás a sme na to patrične aj hrdí, že práve v území našej župy máme mesto, ktoré sa do našich národných dejín zapísalo ako centrum národných, kultúrnych a duchovných hodnôt stelesnených v odkaze generácie Štúrovcov. Želám si, aby sa aj v tomto duchu mesto Modra a celý tento región rozvíjal,“ povedal na záver v príhovore župan Pavol Frešo.
Trojdňové slávnosti boli ukončené pietnou spomienkou na modranskom cintoríne a položením vencov k hrobu Karola Štúra.
**Karol Štúr sa narodil 25. marca 1811 v Trenčíne ako najstarší syn učiteľa. Vyrastal v Uhrovci, vzdelanie získaval na gymnáziu v Rábe, v Šoproni a na bratislavskom evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku 1833. V roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde v roku 1843 prijal aj niekoľko študentov, ktorý odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata Ľudovíta profesúry. Od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre a svoje profesorské miesto zveril Jánovi Kalinčiakovi. Na učiteľských poradách sa staval proti maďarizačným snahám grófa Zaya, ako farár bránil slovenské záujmy na zasadaní konventov. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch 1848 – 1849, no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. V roku 1849 bol členom delegácie so slovenskými požiadavkami k panovníkovi. Zomrel iba 40-ročný, 13. januára 1851, pričom po ňom ostala vdova a sedem detí. Je pochovaný na modranskom cintoríne vedľa svojho brata Ľudovíta. **
Zdroj: BSK, Iveta Tyšlerová